Zápasy pred búrlivou nitrianskou kulisou odhalili veľa. Víťazstvo nad Ruskom – hoci išlo len o olympijský výber – sa vždy počíta. Obzvlášť, keď príde po suverénnom výkone.
Slováci ladne kombinovali, neprestajne napádali, urputne bojovali o každý puk. Súpera odprevadili do boja o 3. miesto šiestimi gólmi. Potešila najmä ofenzíva a priamočiara hra v presilovkách. Potiahli ju mazáci, ktorých zdatne dopĺňali reprezentační začiatočníci.
Vo finále proti Švajčiarom sa kompaktne hrajúci stroj zadrhol. Kým sa nakopol, bol záver druhej tretiny a tabuľa ukazovala skóre 0:3 pre hostí. Cígerovci v závere pridali na dôraze a tradičného súpera dusili. Nestačilo.
Hráči po zápase smútili, že keby sa hralo ešte pár minút, skóre by vyrovnali. Slovákom však proti Švajčiarom nechýbal čas, ale lídri. Ostrieľaní borci, ktorí by si zo stretnutia urobili vlastnú šou a zo spoluhráčov hrdinov, s ktorými dosiahli spoločný tímový úspech. Mali by sa prejaviť v kritických momentoch. Vziať si slovo a na ľade prehovoriť hokejovým kumštom.
Slovensku však takí hráči dlhodobo chýbajú a minulotýždňový domáci turnaj to znovu potvrdil. Na defenzívny štýl Helvétov zareagovali lepšie začínajúci reprezentanti. Najmä vďaka nim bola z boja o trofej napínavá dráma a nie debakel.
Do začiatku hokejového sviatku v Kolíne a Paríži zostávajú necelé tri mesiace. Kouč Cíger musí naďalej hľadať reprezentačných adeptov i vodcov tímu. Oboje bude náročné.