V Plzni ste predviedli aj iný strelecký kúsok…
Tam sa nám vždy darilo. Pred jedným zápasom sme prespali v Prahe a na prechádzke pri hoteli Paríž sme sa stretli s futbalistami Lokomotívy Košice, mal som tam veľa kamarátov. Natešení sme si s bratom Jožkom dali s nimi dve deci vína a ešte raz. Lokomotíva hrala až na druhý deň na Bohemke. Vravel som si, dám si obed a v autobuse do Plzne si pospím… Neuplynulo päť minút a dal som tri góly, neskôr ďalší, Jozef pridal dva, vyhrali sme 7:4. Futbalisti večer sledovali správy a nechápali.
Dnes sa pokladá za úspešného ten, kto sa dostane do NHL…
Aj úroveň NHL padá. Niektoré zápasy sú fantastické, ale je aj dosť takých, na ktoré sa nedá pozerať. Je veľký rozdiel medzi základnou časťou a play off. Aj v NHL sa prejavuje úbytok kvalitných hráčov. V tejto situácii majú mladí neskutočnú šancu. V každom tíme sú piati až desiati. To nikdy nebývalo. Trošku to pomáha aj nášmu hokeju. Myslím, že po dlhšom čase by sme mohli poskladať na MS o čosi silnejšie mužstvo. Aj preto, že tie, v ktorých sú Slováci, sa asi do play off nedostanú.
Čítajte viac Hudáčka nechceli, rozbehli ďalší bojkot. Frustrovaní fanúšikovia Kladna útočia na Jágra
Aj vy ste si mohli zahrať v NHL. Draftoval vás Quebeck v roku 1982. Prečo to nevyšlo?
Bola iná doba. Museli ste mať medaily z MS či OH a aspoň 30 rokov. Mohol som utiecť ako bratia Šťastní. Mal som na to tisíc možností, ale na to musíte mať povahu. To je vážny krok. Ale keby som tušil, čo sa všetko v tejto republike v ďalších rokoch udeje, urobil by som to. Ako hráč by som sa uplatnil. Aspoň ma teší, že som s bratmi rozdával celý život radosť v Košiciach a nie v cudzine.
Teší vás aj pohľad na aktuálnu ligovú tabuľku, v ktorej sú na čele štyri východoslovenské mužstvá?
Keby mi ktosi pred 15 rokmi vravel, že Košice budú hrať v lige s Humenným či Novými Zámkami, pobavil by ma. Nepodceňujem ich, nie je to ich problém. Ale v lige kraľujú jednookí medzi slepými. Kedysi boli na východe dobrí hokejisti v Košiciach, teraz sa rozdelili do viac tímov. V každom je sedem-osem cudzincov. To je tragédia našich hráčov. V Nemecku som musel byť o triedu lepší ako domáci. U nás sú legionári na zaplakanie. Česť výnimkám. Druhá vec: Slovan Bratislava.
Sklamal vás?
V Bratislave mám veľa fanúšikov, nezabudli na mňa. Slovan milujem. Ale čo v tejto sezóne vyvádza, je výsmech. My sme si vyberali, na ktorý šport sa vyberieme, mali sme dobrý futbal, hokej, hádzanú, basketbal… Ľuďom musí teraz stačiť málo, oslavujú aj ôsme miesto, v hokeji výhru nad Talianskom či Mongolskom. Stratili sme kritériá. To je smutné.
Čítajte viac Čaká nás fantastická sezóna bez zbornej, tešia sa vo Švédsku. Slováci sú na našej strane, píšu Rusi
Ste spokojný s tým, čo ste v hokeji dosiahli?
Všetko bolo, ako malo byť. Som dvojnásobný majster sveta, mám dve striebra z MS, ďalšie z olympiády, uviedli ma do slovenskej i českej siene slávy. Som najlepší slovenský strelec v československej lige. Čo viac by som si mohol želať? Zažil som viac ako mnohí za desať životov. Môžu mať baráky, kontá, mercedesy… Ešte som stále tu. Rád sa smejem, zabávam, stretávam s priateľmi, mám o dvadsať rokov mladšiu priateľku…
Mali ste vždy aj veľa fanúšičiek…
Bol som mladý, populárny… Ale mal som skvelú manželku Evičku, žili sme spolu 34 rokov, odišla mi skoro, bol to ťažký úder.
Zahráte si ešte hokej?
Už nie. Nechce sa mi navliekať do výstroja. Kým by som sa obliekol, bol by koniec zápasu. Stačilo. Ale rozum i ruky mám dobré. Zavriem oči a počujem plné tribúny: Vinco, góóól! Ideme dvaja na jedného, traja na dvoch, som sám pred brankárom… Zhodím 15 kilov a môžem hrať zasa ligu. (smiech)
