Slovenský hokej začínal po rozdelení z absolútnej nuly. Bolo to spravodlivé? Ako sa na to pozeráte s odstupom času?
Inak to nešlo. Zrodila sa dohoda, že nástupnícka krajina bude tá, ktorá mala na posledných MS pred rozdelením viac hráčov v spoločnom výbere. Tieto počty jasne hovorili v prospech Česka. Nebolo spravodlivé, odkiaľ sme začínali, ale nedalo sa nič robiť. Podobne to bolo po rozpade Sovietskeho zväzu, nástupníci boli Rusi a všetci ostatní museli prejsť náročnými kvalifikáciami.
Olympiáda v Lillehammeri 1994 potvrdila, že Slováci patrili medzi najlepších, obsadili šieste miesto. Tesne zostali pred bránami semifinále. Rusku podľahli v nadstavenom čase…
Bol to jeden z mojich životných zápasov a, žiaľ, nevyšiel. Stačilo, aby strela Peťa Šťastného letela päť centimetrov nad lapačkou ruského brankára, mohli sme hrať o medaily. Z protiútoku dal Vinogradov gól a bolo rozhodnuté.
Dodnes si spomínam na obrovskú radosť legendárneho ruského trénera Viktora Tichonova, ktorý preskočil mantinel a oslavoval postup. My sme prehrali zápas o 5. miesto s Českom. Ale netrvalo dlho a dočkali sme sa aj medailí, aj zlata z MS 2002. Boli časy, keď sme mali aj 40 hráčov v NHL. Dnes ich je neporovnateľne menej.
Prečo ich nemáme viac?
To je všetko o práci s mládežou. Zažili sme obdobie, keď sa nám trochu vytratili talenty. Zmenil sa systém ich výchovy. Verím novej vlne, ktorá sa už prejavila, postupne sa situácia bude zlepšovať, viac Slovákov sa presadí v NHL a dočkáme sa aj úspechov.
Pomôže to aj reprezentácii? V nej všetci najlepší nehrávajú, čo neplatí len o Slovensku…
To je problém, program NHL koliduje s termínmi MS, hoci ich začiatok neustále posúvajú. Inak to nebude ani v budúcnosti. NHL sa neprispôsobí MS. A ani šampionáty nebudú v auguste alebo septembri, v tom čase už za oceánom beží iný program, začínajú sa prípravy, uzatvárajú kontrakty a podobne.
Momentálne predstavuje nastupujúcu generáciu najmä Juraj Slafkovský. Presadí sa v najťažšej súťaži sveta?
Aj hráči, ktorí to dotiahli k titulu majstra sveta, neboli hneď prvý rok osobnosťami v NHL. Absolvovali náročné prvé kroky, prešli farmami, tvrdo pracovali, zdokonaľovali sa. To zažil aj Hossa, Šatan či Pálffy.
Slafkovský je veľký talent, ale ťažko povedať, kedy sa u neho prejaví vysoká stabilizácia výkonnosti a stane sa hviezdou. Úspešný draft neuzatvára kariéru, iba ju štartuje. Aby sa zaradil do absolútnej špičky v NHL, to chvíľu trvá.
Slafkovský neprešiel celým naším systémom výchovy, to platí aj o niektorých iných. Ich ďalšie formovanie bude bežať v zahraničných kluboch. Musíme byť trpezliví a držať im palce, aby talent naplno uplatnili.
Čítajte aj Ako Bambi na ľade, bavila sa reportérka na videu Slafkovského návratu. Prehovoril aj o MSPred časom ste sa vyjadrili, že vašimi rukami prešlo 1 200 hokejistov…
To je bilancia za 40 rokov. Dovedna je to vysoké číslo. Ale to sú nielen Slováci, ale aj Česi, Rusi, Kanaďania… Pôsobil som ako asistent Brenta Petersona v Portlande v juniorskej kanadsko-americkej WHL, získali sme prestížny Memorial Cup. Viac ako desať hráčov z tohto obdobia sa postupne presadilo v NHL.
Spomenuli by ste si na väčšinu vašich zverencov, ak by sa k vám hlásili?
Zažil som to. Pozvali ma do Trenčína, pripomínali si 30. výročie od zisku titulu. Stretol som sa s bývalými zverencami, spomenul som si nielen na meno a priezvisko, aké mal kto výsledky, aké góly strelil, ale aj na konkrétne situácie zo zápasov i mimo nich, na rôzne príhody, ktoré sme spolu zažili.