Štartoval na troch MS a z najslávnejších v roku 1970 má titul. Majiteľ dvoch futbalových škôl v Santose a Sao Paule patrí v galérii slávy brazílskeho futbalu do skupiny hráčov hneď za Pelém. So smiechom vraví, že sa považuje za polovičného Slováka.
Brazília si ľahko poradila v poslednom zápase v skupine s Kamerunom. Pôjde jej to takto hladko aj naďalej?
Pozor, Kamerun bol až veľmi odovzdaným súperom, má svoje problémy. V skutočnosti brazílsky tím nepreveril, nemôžeme prepadnúť prílišnému optimizmu a ani výsledok v nijakom prípade preceniť. Dokonca mám obavy, že by to mohla byť teraz pre nás trochu nevýhoda pred ďalším dôležitým stretnutím proti silnému Čile.
Brazíliu čaká už zajtra v osemfinále. Ako hodnotíte tohto súpera?
Čile je aj pre mňa jedným z veľmi príjemných prekvapení na mundiale. Má mužstvo, ktoré je herne, fyzicky i technicky výborne pripravené a jeho hráči bojujú až na doraz, sú schopní nechať na ihrisku aj srdce, len aby vyhrali. Považujem ho za veľmi nebezpečného súpera pre nás, ale verím, že tento zápas zvládneme.
Ako vidíte ďalšie brazílske šance?
Nie, neodvážim sa tipovať, len vyslovím svoju túžbu – rád by som sa dožil, aby sa šiesty raz stali majstrami sveta Brazílčania, prvýkrát na domácej pôde. Myslím si, že by sme si to už len z historického hľadiska zaslúžili.
Koho považujete za najväčších súperov Brazílie v boji o titul?
Už najbližšie Čile… Stále vidím početnejší okruh kandidátov. Bude to ešte zaujímavé. šance dávam Nemcom, Argentínčanom, Francúzom i Holanďanom. Tieto toptímy sú veľmi vyrovnané a budú rozhodvať detaily o tom, kto bude úspešnejší.
Prekvapilo vás niečo v doterajšom priebehu šampionátu?
Príjemne ma prekvapilo mimoriadne pozitívne a žičlivé prostredie vo všetkých mestách. Po nepokojoch a veľkých protestoch už nie je ani stopy. Padá veľa gólov, všetky zápasy sú vypredané, vždy je radosť pozerať sa na plné štadióny. Každý môže vidieť, že Brazília je naozaj futbalová krajina.
Postrehli ste aj niečo čo sa vám nepáčilo?
Negatívom sú pre mňa zatiaľ rozhodcovia, mám, žiaľ, pocit, že škodia hráčom i tímom. S týmto musí FIFA niečo rýchlo urobiť, lebo strácajú svoj profesionálny kredit.
Vy ste v histórii majstrovstiev sveta najmladší účastník. Ako si spomínate na Anglicko 1966?
To bol moment ako z najkrajšej rozprávky. Prišiel som do FC Santos ako pätnásťročný a už o niekoľko mesiacov som bol reprezentant a cestoval na šampionát. Svet o tom písal ako o senzácii, skoro zázraku. Bol som v tíme po boku futbalových bohov, ktorými boli pre mňa Gilmar, Garrincha a, samozrejme, Pelé. Myslím si, že tento príbeh sa už v dnešnej dobe nikdy nezopakuje. Bol to pre mňa obrovský impulz do ďalšej kariéry. O štyri roky neskôr som sa stal majstrom sveta v Mexiku. Ďakujem Bohu za jeho výnimočnú priazeň.
Vaše nadštandardné vzťahy s Pelém sú známe. Ste stále v blízkom kontakte?
Pelé je súčasťou môjho života od mojich pätnástich rokov. On ma objavil a priviedol v tom čase do najslávnejšieho tímu sveta FC Santos. Vedľa seba sme odohrali v reprezentácii i klubovom mužstve neskutočne veľa zápasov. V Santose neuveriteľných trinásť sezón. Zostal mojím najlepším priateľom, pravidelne sa stretávame. Je to veľmi dôležitý človek v mojom živote.
Vy ste prišli do Československa prvý raz v roku 1968 a nastúpili ste v brazílskom drese na Tehelnom poli. Spomínate si?
Ale áno, najmä na to, že sme prehrali. Bolo to prekvapenie, trochu sme súpera podcenili a už sme sa nedostali do tempa. Váš strelec Adamec nám dal tri góly. Vtedy sme boli na európskom turné a myslím, že sme hrali aj v Škótsku, Nemecku i Rakúsku. Bratislava bola poslednou zastávkou, mnohí naši hráči už boli otrávení, že sme dlho na cestách, možno niektorí zápas trochu vypustili. Samozrejme, prehra nás mrzela, ale zaplatili sme za stratu koncentrácie. Keď som bol potom u vás v roku 2001, tak som sa s Adamcom stretol a bolo to veľmi príjemné.
Odpustili ste mu už jeho tri góly?
Dali sme si pivko a jednu slivovovicu, trošku si zažartovali a všetko sme urovnali (smiech). Dať tri góly Brazílii je veľký výkon, to sa musí nechať.
Na Slovensku ste boli odvtedy viackrát…
Prišiel som sem na pozvanie môjho priateľa Joe Borbélyho. Na Slovensku som sa vždy cítil príjemne. Presvedčil som sa o tom v roku 1994, keď som prvý raz navštívil Slovensko po skončení kariéry. Do Lučenca a Košíc pricestoval celý tím Brasil Masters a výnimočnou udalosťou bolo, že s nami bol aj Pelé. Slovensko som si zamiloval. Navštívil som už viaceré miesta, bol som vo Vysokých Tatrách, Slovenskom raji, na Orave, v Bratislave i inde. Všade sa mi páčilo.