Pomerne rýchlo ste sa zaradili do civilného života. V čom ste najviac pociťovali zmenu?
Nejde len o to, či si nájdete prácu a zarobíte nejaké peniaze. Nechcem, aby to vyznelo negatívne, hanlivo, ale obyčajný život je často trochu monotónny, fádny.
V športe ide neustále o prekonávanie prekážok, súpera, o víťazstvá. V práci dostanete úlohu, splníte ju, ale nemusí vás to vždy aj vnútorne uspokojovať. Ja som stále cestoval, po celom svete, štartoval som na dvoch olympiádach, pätoro majstrovstvách sveta, veľkých pretekoch, mal som stále nejaký cieľ, žil som v dynamike.
Odrazu akoby sa zastavili hodiny. Športovec stojí na križovatke a vyberá si cestu. Ak pracuje len kvôli peniazom, začína aj po osobnostnej stránke strácať.
Hovoríte siedmimi jazykmi. Využívate ich?
Jazyky ma vždy bavili, pôsobil som aj v zahraničí, to, že ich ovládam, má pre mňa význam. Využíval som ich aj v predchádzajúcom zamestnaní a aj teraz ako projektový manažér Deutsche Telekom Services. V tejto pozícii prakticky denne používam nemčinu a angličtinu.
Ktoré cudzie jazyky ešte ovládate?
Taliančinu, španielčinu, francúzštinu, ruštinu a poľštinu. Skúšal som aj štúdium čínštiny, mám aj skvelú učebnicu, za sebou niekoľko lekcií, ale ďaleko som sa zatiaľ nedostal, viem len jednoduché základy. Teraz ma lákajú ďalšie dva nové jazyky, ale ešte len začínam, uvidím, koľko času si na ne nájdem.
Po cyklistickej kariére ste začínali ako inštalatér. To vás uspokojovalo?
Robil som aj inštalatérske práce, ale nebola to moja profesia. Nastúpil som do rodinnej firmy. Založil ju otec, vyučený inštalatér, a očakával, že budem v nej tiež pôsobiť.
Nikdy som nepoznal pracovitejšieho človeka, ako je on. Začínal sám, pracoval manuálne, bol zručný majster. Mama sa starala o chod rodiny, bola jej dušou, pre mňa je podobným typom ako babička Boženy Němcovej.
Čomu ste sa venovali vy?
Keď som sa začal zapájať do práce vo firme, už mala asi desať zamestnancov a ďalších živnostníkov. Otec ju riadil a musel sa starať, aby sme mali zákazky. Zaúčal som sa do manažérskej práce, ale robil som, čo bolo potrebné. Aj fyzicky, manuálne.
Čítajte viac Smutný odchod šampióna, píšu Česi. Svet nesúhlasí, Saganovu kariéru ospevujú slávne mená
Chodil som tiež po stavbách, komunikoval so zákazníkmi, s investormi, pripravoval cenové ponuky… Robili sme vonkajšie práce, ukladali vodovodné, plynové, kanalizačné potrubie, ich rozvod vo vnútri.
Často spomínam s kamarátom, spolujazdcom, teraz úspešným trénerom Jánom Valachom, ako som mu v byte dával dokopy vodovodné potrubie. Ale venoval som sa aj iným aktivitám.
Napríklad?
Bavilo ma inštalovanie kotlov a vykonávanie servisných prác, na ktoré som získal aj kvalifikáciu, chodil som na školenia, učil som sa. Vo firme sa nám darilo, urobili sme veľkú zákazku, zarobili sme nejaké peniaze. Ale mne chýbali v práci väčšie emócie, na ktoré som bol zvyknutý.
Kedy ste zažili najsilnejšie emócie v športe?
Keď som vybojoval striebornú medailu na svetovom šampionáte. Hneď v úvode existencie slovenskej samostatnosti. Ale ani v dlhom období Československa nik nedosiahol lepší výsledok.
Čítajte viac Keď sa celý svet a súperi nestačili čudovať. Vybrali sme päť nezabudnuteľných triumfov Petra Sagana
Vedel som, že som výborne pripravený, cítil som sa vo forme, tešil som sa na preteky. Keď sa ma pýtali, na čo si trúfam, vravel som, že by som mohol skončiť do 50. miesta.
To by ste považovali za úspech?
Jednoznačne. Na štarte v Capo d'Orlando na Sicílii bolo vyše dvesto už vybraných cyklistov, preteky boli mimoriadne náročné, bežne sa stávalo, že mnohí jazdci podujatie vôbec nedokončili. Napokon som skončil druhý a zdolal mnohých výborných pretekárov, viacerí z nich sa neskôr presadili v profesionálnom pelotóne.