Connors mal v Deň práce v roku 1991 presne 39 rokov, keď v New Yorku svojho mladšieho krajana zdolal v 4. kole v päťsetovej dráme 3:6, 7:6 (8), 1:6, 6:3, 7:6 (4). Krickstein v záverečnom dejstve viedol 5:2, ale „Jimbo“ aj zásluhou nie práve športových zbraní a za ovácií publika predviedol veľký obrat. Empajrový rozhodca David Littlefield si od neho vtedy dokonca vypočul, že je „potrat“. „Bolo to peklo. Posledný set zostal navždy jednou veľkou šmuhou,“ vrátil sa o 23 rokov späť Krickstein, ktorý si v roku 1995 zahral v semifinále Australian Open.
Oboch tenistov dovtedy spájalo napriek vekovému rozdielu silné priateľstvo. Od toho duelu hrali spolu iba raz, o štyri mesiace neskôr v Memphise Krickstein zvládol lepšie prvý set a v druhom mal výhodu brejku, ale prehral a Connors si s ním udržal bilanciu 7:0. Na dvorci spolu neprehovorili ani slovo. „Ako keby som hral proti svojmu najväčšiemu nepriateľovi,“ spomína si teraz už 47-ročný Krickstein.
V utorok sa už v oveľa uvoľnenejšom rozpoložení dočkal satisfakcie. Pred zrakmi členov St. Andrews Country Clubu, kde pôsobí ako športový riaditeľ, prvý raz v „kariére“ zdolal Connorsa 8:5 v profesionálnom sete.
„Som jednoducho rád, že sme sa opäť stretli na jednom dvorci a uzavreli celú tú záležitosť,“ vyhlásil hostiteľ. Connors túto príležitosť využil na položenie bodky za svojou posúťažnou kariérou.
„Je to tak. Mám 62 rokov a som mrzák. Nehovorí sa mi to ľahko. Nič by som nerobil radšej, ako hral tenis,“ uviedol osemnásobný grandslamový šampión po troch operáciách bedier. Na zápas nastúpil v elegantných bielych nohaviciach a fialovej veste.
„Prišiel som rovno z kasína,“ pozdravil divákov a zabavil ich aj ďalším povzdychom: „Ježiši, nestalo sa toto už niekedy?“ Neskôr, keď súper nepokazil ani jednu loptu, zakričal na druhú stranu dvorca: „Mohol by si s tým prestať?“