V úvodnej dvadsaťminútovke prestrieľali Fínov 15:4, no i tak prehrávali 0:1. Doplatili na nevyužité presilové hry. „Verili sme, že získame aspoň bod. Boli sme lepším tímom, čo sa nám proti Fínom dávno nestalo,“ tvrdil po stretnutí brankár Rastislav Staňa, ktorého vyhlásili za najlepšieho hráča slovenského tímu.
Potešilo vás aspoň individuálne ocenenie?
Vôbec nie. Mrzí ma najmä začiatok, keď sme si vypracovali veľa šancí. Nepadlo nám to tam, naopak oni strelili náhodný gól po teči. V prvej tretine nemali takmer žiadnu šancu, no aj tak viedli. Aj potom sme sa snažili, ale bez gólu sa ťažko získava energia navyše.
Čo ste si hovorili v šatni pred treťou tretinou za stavu 0:1?
Stále sme si verili. Myslím, že zápas ukázal, že sme neboli ustráchaní. Celých šesťdesiat minút sme si verili, škoda presiloviek, ktoré sme nevyužili. Zabili nás šance v úvode. Keby to padlo, je to úplne iný zápas.
Dalo sa zabrániť prvému gólu?
Išlo to na lapačku, ale tesne predo mnou fínsky hráč tečoval puk. Už som nestihol zareagovať a vykryť priestor medzi nohami.
V prvej časti ste čelili len štyrom strelám. Ako ste sa cítili?
Aj po inkasovanom góle som bol pozitívny, aj keď to pre mňa bola ťažká tretina. Videl som, že chalani hrali super, ale čo z toho, keď sme nestrelili gól. Snažil som sa neustále sústrediť. V druhej tretine som bol viac v tempe a stále som veril, že gól dáme. Robil som všetko preto, aby som udržal stav nula jedna. Škoda, že mi to tam v úvode tretej časti opäť padlo.
V čom bude iný pondelkový duel proti Nemecku?
Proti Fínom sme boli v jednoduchšej situácii. Nemuseli sme, hoci sme veľmi túžili bodovať. Verili sme si, že aspoň bod získame. Fíni boli doma pod tlakom. Už dávno sme neboli vo vzájomnom zápase lepším tímom. Teraz áno.