Hanlon nechal pušky v Kanade a učí sa správne odpovede

Ako ste sa dostali k poľovačkám?
Chodieval som s priateľmi. Najradšej som mal poľovačky na vtákov, ale chodieval som tiež na jelene a raz som bol aj love medveďov.

A ulovili ste nejakého?
Áno, jedného sme dostali. Na poľovačke som však nebol už niekoľko rokov. Keď som začal robiť v Európe, často sme sa s rodinou sťahovali a musel som sa zbaviť všetkých mojich zbraní, lebo zaberali veľa miesta. Ale keď sa usadíme, určite sa k tomu zase vrátim.

Koľko zbraní ste mali?
No, zopár ich bolo. Nejaké na vtákov, iné na jeleňov.

Aký ste strelec?
(so smiechom) Nie veľmi dobrý.

Aj v okolí Skalice, kde mala reprezentácia prípravný kemp, sú poľovné revíry. Vášnivým poľovníkom je aj najznámejší hráč z tohto mesta Žigmund Pálffy.
Áno, to viem. Volal som mu ešte ako tréner Dynama Minsk, keď sme sa ho snažili získať do nášho tímu. Bol podvečer a on mi povedal, že sa práve chystá na poľovačku.

Podľahli ste čaru golfu?
Jasné, kedysi som ho hrával každý deň. Ale teraz naň nemám čas.

Máte prehľad, kto zo slovenských hokejistov je najlepší golfista?
Samozrejme, Richard Lintner. Ale vravel mi, že z partie, ktorá ide teraz na šampionát, sa venujú golfu iba traja hráči.

Aký máte hendikep?
Už si presne nespomínam, bolo to tuším osem alebo deväť, keď som prestal. V poslednej dobe hrávam tak raz za rok. Som často preč z domu, preto sa vo voľných chvíľach snažím venovať rodine. S manželkou v lete často varíme, pozývame priateľov. Môj syn Jackson mal nedávno osem rokov a väčšinu času mimo sezóny trávim s ním. Robím to, čo chce on. Tento rok možno začne s golfom, tak sa k tejto záľube možno opäť dostanem.

Foto: ČTK

Glen Hanlon Glen Hanlon na lavičke slovenskej reprezentácie.

K hokeju to syna neťahá?
Hrá iba počas víkendov, raz za týždeň, nie súťažne. Nemá pre hokej takú vášeň.

Takže z neho nebude hviezda NHL?
Má iba osem, takže nikdy neviete. Ale radšej pláva, to si užíva viac. Možno hokej nie je pre neho to, v čom sa vidí. Ale na tom nezáleží, hlavne nech je šťastný.

Čo ešte rád robíte? Vezmete do rúk dobrú knihu?
Rád by som povedal, že som sčítaný, ale nemám trpezlivosť sadnúť si a prečítať knihu. Najradšej veci robím. Keď mám chvíľku voľno, som v záhrade, rád pracujem rukami. Keď budem mať čas, chcel by som vyrobiť napríklad stôl.

Spomínali ste, že rád varíte. Čo je vaša špecialita?
Dokážem uvariť čokoľvek. Ja aj manželka milujeme varenie. Večera pre dvoch, pätnásť či dvadsať ľudí – nemáme s tým problém.

Je odlúčenie od rodiny najťažšou súčasťou vašej práce?
Nesťažujem sa. Keď sme sa rozhodovali, vedeli sme, čo táto práca obnáša,. Keď som bieloruský tím prvýkrát pripravoval na majstrovstvá sveta, bol som preč naozaj dlho, od januára či februára až do konca mája.

V Európe trénujete už niekoľko rokov. Zvykli ste si už?
Počas dní, keď je tréning, to nie je také zlé. Ale keď je voľno, hráči odídu domov, tréneri sú s rodinami – tie dni sú naozaj, naozaj ťažké. Ja a moja žena sme dospelí ľudia, rozumieme tomu. Vieme, aký čas je päť týždňov. Ale osemročný chlapec nemá presnú predstavu, ako dlho to potrvá. To je obeta, ktorú robíte. Ale inak nie je rozdiel v tom, či trénujete v Amerike, vo Fínsku či v Bielorusku. Prídete na štadión, pripravujete tím, vylepšujete systém, pracujete s hráčmi a to je veľmi podobné, kdekoľvek ste.

Napriek zlým správam zo zámoria a z Ruska nestrácate dobrú náladu. Je niečo, čo vás dokáže rozčúliť?
Ako tréner som veľmi trpezlivý, dokážem odpustiť chyby. Ale keď niekto uprednostní seba na úkor tímu, to ma vie rozhnevať.

A mimo hokeja?
Nič mi nenapadá. Väčšinu emócií nechám na štadióne a už mi ich skrátka veľa neostane. Nie je veľa vecí, ktoré by ma vedeli rozhodiť. Život mimo hokeja je vlastne jednoduchý.

Zažili ste situácie, v ktorých ste si povedali – ach, blázniví Európania?
Viete, že ani nie? Máme radi Európu, našli sme si dobrých priateľov vo Fínsku a v Bielorusku, a teraz ich nachádzame aj na Slovensku. Medzi životným štýlom v Kanade a v Európe je veľký rozdiel. Napríklad Kanaďania či Severoameričania sú niekedy príliš zaneprázdnení, rýchli. Len zriedka si sadneme, zastavíme sa a vychutnáme si šálku kávy. My tú kávu zvyčajne pijeme v aute počas šoférovania.

V čom je pre vás ešte Európa odlišná?
Zo Slovenska sa za pár minút dostanete do Rakúska a vidíte obrovský rozdiel v kultúre, v životnom štýle či v jazyku. Po Kanade môžete jazdiť päť dní a všetko je vlastne rovnaké (smeje sa). Ľubomír (Pokovič, trénerský asistent pri národnom tíme) mi hovoril – vo Viedni môžeš sadnúť na lietadlo a o tri hodiny si v Egypte. To je úžasné! Po trojhodinovom lete ste v inom svete. Ja sa z Vancouvru za tri hodiny v lietadle dostanem akurát do Los Angeles – kultúra rozdielna nie je, akurát počasie je trochu iné. Kanadu mám z mnohých dôvodov rád, ale tiež sa mi páčia rozdiely, ktoré ponúka Európa.

Foto: Ľuboš Pilc

Glen Hanlon Väčšina ľudí okolo slovenského tímu nehovorí plynulo po anglicky. František Hossa sa pokúša a ja sa zase snažím hovoriť po slovensky. Máme z toho veľa zábavy, hovorí Hanlon.

K rozdielom patria aj rôzne jazyky. V Bielorusku ste sa učili po rusky, teraz lúskate slovenčinu. Ako často mávate hodiny?
Nemám stabilný rozvrh. To sa ani nedá, keď máte tréningové kempy a odídete preč aj na päť dní. Ale takmer každý voľný deň mám lekciu.

Máte vlastnú učiteľku?
Áno, mám súkromné hodiny. Jedna pani ma učí najmä gramatiku a výslovnosť. A ešte mám lekcie od jedného chlapíka, ktorý sa narodil na Slovensku a nejaký čas žil v Kanade. Pomáha mi s hokejovými výrazmi. Ale moji skutoční učitelia sú hráči a tréneri. Povedal som im – hovorte na mňa čo najviac po slovensky a až keď sa stratím, prejdite na angličtinu.

Pracovali ste vo Fínsku, v Bielorusku. Je Slovensko – čo sa týka dorozumievania sa – v niečom odlišné?
Vo Fínsku hovoril plynule po anglicky takmer každý – a hráči všetci do jedného. Nemusel som sa učiť ani slovo po fínsky. V Bielorusku som mal okolo seba skupinu ľudí, tlmočníka, dvoch domácich trénerov, ktorí hovorili po anglicky veľmi dobre. Takže som ani nemusel hovoriť veľmi po rusky. Väčšina ľudí okolo slovenského tímu však nehovorí plynulo po anglicky, je to pre nich dosť náročné. Napríklad Ľubomír (Pokovič) s tým nemá problém. František (Hossa, ďalší Hanlonov asistent) sa snaží. Máme z toho veľa zábavy – on sa pokúša rozprávať po anglicky a ja sa snažím hovoriť po slovensky (smeje sa). Ale skoro všetci hráči ovládajú angličtinu. Navyše, na ľade niekedy stačia jedno či dvojslovné frázy.

Je pre vás slovenčina zložitý jazyk?
Vezmite si ruštinu – najskôr sa musíte naučiť azbuku, aby ste mohli aspoň čítať. To je zložité. Anglické a slovenské písmená sú veľmi podobné. Keď niečo prečítam v slovenčine, nebude to síce dokonalé, ale bude to blízko.

Spoznávajú vás už ľudia na ulici?
Ako to povedať… Pozornosť okolia nie je to, čo potrebujem alebo si užívam. Chcem iba trénovať, byť súčasťou tímu. Ale je to v poriadku, aj tak sa veľmi na verejnosti neobjavujem. Zájdem na hokejový zväz a potom naspäť do hotela.

Sú krajšie ženy v Kanade alebo na Slovensku?
(so smiechom) Na toto nebudem odpovedať. Som ženatý muž, nemám sa čo obzerať. Som spokojný.

Chutí vám viac slovenské víno alebo pivo?
O tom nechcem hovoriť, je to príliš osobné (smeje sa). Už som sa naučil správne odpovede – čokoľvek zo Slovenska je dobré. Najlepšie.