Keď zomieral Ayrton Senna, aj kovaný ateista cítil, že jeho duch odchádza. Od najčernejšieho víkendu uplynulo 30 rokov

Ayrton Senna, Brazílčan posadnutý víťazstvami. Zajtra uplynie od tragickej nehody, pri ktorej prišiel o život, 30 rokov.

Písal sa 1. máj 1994, nad talianskou Imolou sa vznášal vrtuľník s nehybným telom šampióna formuly 1. Viacerí z nás si detailne spomínajú, čo presne robili, keď dorazili tragické správy.

Že v lietadle s hokejistami Lokomotivu Jaroslavľ sedel aj Pavol Demitra. Alebo keď sa začali Slovenskom šíriť informácie, že na thajskom Ko Samui zomrel legendárny Peter Dubovský.

„Mal som sedemnásť a v tréningovom kempe sledoval tie hrozné preteky v televízii,“ opisuje deň, keď Brazília na moment prestala dýchať, fenomenálny futbalista Ronaldo Luís Nazário de Lima.

Spomienka na víkend, kde sa prelínal apríl s májom, láme nielen motoristické srdcia.

Nemôžem prestať

Bol piatok, seriál F1 smeroval tréningovými jazdami k víkendovým pretekom na okruhu neďaleko Bologne, keď mal Rubens Barrichello na svojom Jordane ťažkú nehodu.

Neodhadol nájazdovú rýchlosť a príliš silno narazil do vnútorného obrubníka. Jeho monopost vystrelilo do vzduchu a v 140-ke narazil do horného radu pneumatík, ktoré tvorili bariéru.

Brazílčan bol v bezvedomí, no mal šťastie, lebo vzhľadom na to, čo sa na trati udialo počas nasledujúcich dvoch dní, šlo len o zanedbateľné zranenia.

Nadišla kvalifikačná sobota. Dvadsať minút po štarte Rakúšan Roland Ratzenberger na Simteku havaroval v zákrute Villeneuve. Keď sa k nej blížil, jeho digitálny tachometer ukazoval rýchlosť 190 km/h.

Keď Senna videl nehodu, pokrútil hlavou a okamžite vyšiel zo svojej garáže. Prosil maršála, aby ho vzal na miesto nehody. Videl Ratzenbergerovo telo a plakal. Neskôr sa potvrdilo, že Rakúšan zomrel na fatálne poškodenie lebky.

Senna bol rozrušený a útechu hľadal u profesora Sida Watkinsa, šéfa lekárskeho tímu F1. Na jeho ramene vraj prebehla nezabudnuteľná výmena názorov. Podľa knihy „Život na hrane“ svetoznámy lekár Sennovi povedal:

„Čo chceš ešte dokázať? Trikrát si bol majstrom sveta, zjavne si najrýchlejší jazdec. Nechaj to tak a poďme na ryby.“

Odpoveď rodáka zo Sao Paola znela: „Sid, sú určité veci, nad ktorými nemáme kontrolu. Nemôžem prestať, ja musím pokračovať.“

O 24 hodín neskôr ratovali Watkinsove ruky práve Sennu. Vedľa nich ležala rakúska vlajka nasiaknutá krvou. Brazílčan ňou plánoval mávať na počesť kolegu a kamaráta.

Smrteľné Tamburello

Je nedeľa. Iná ako zvyčajne. Pretekársky adrenalín strieda hnev. Jazdci sa schádzajú na spoločnom mítingu, Senna je ich hovorca, sám vraj v pretekoch štartovať nechce.

Prišiel, aby zatlačil na organizátorov. Potrebuje sa baviť o bezpečnosti, no nielenže s nikým nepohne, napokon sa sám postaví na štartový rošt.

Na sociálnej sieti youtube je dodnes video, ktoré podrobne zachytáva mimiku brazílskeho šampióna pätnásť minút predtým, ako na semaforoch zasvieti zelená. Akoby tušil, že pretekanie za týchto podmienok nie je správne.

Svedkovia spomínajú, že zrazu to je niekto úplne iný. Tichý, zatrpknutý, bez nálady, zamyslený, s nikým sa nebaví. Je ako duch. Bez života. Bez duše.

Navyše, sám má k dispozícii rýchlejší monopost ako ten, ktorý mali Barichello s Ratzenbergerom. Nedôveruje mu, svoj Williams FW16 považuje za veľmi ťažko ovládateľný.

Jeden jeho priateľ smrti unikol, druhý toľko šťastia nemal a možno aj sám si v tej chvíli uvedomuje vlastnú smrteľnosť viac, ako kedykoľvek predtým.

Aj úvod Veľkej ceny má prívlastok „hororový“. Po zrážke niekoľkých monopostov vyletí jedno koleso na tribúnu a zraní zopár fanúšikov. Na trať vychádza „safety car“, sprievodné vozidlo, ktoré má situáciu „upokojiť“.

Trosky po havárii sa postupne vyzbierajú, brzdy vychladnú a vedúci Senna uháňa s rekordným časom za víťazstvom.

Lenže prichádza kolo číslo 7. Zákruta Tamburello…

„Vtedy máte srdce v nohaviciach. Je to miesto, kde sa bojíte, aby sa niečo neprihodilo – idete naplno a úniková zóna tu nie je žiadna. No nie je to ťažká zákruta. Jednoducho len zatočíte. Nie je to miesto, kde by jazdec mohol urobiť chybu,“ povedal kedysi Keke Rosberg.

Senna v tej chvíli zabúda na smutné udalosti predchádzajúcich dní. Zobúdza sa v ňom pretekársky lev. Jazdec posadnutý triumfami. Keď vidí spomínanú zákrutu, počítač hlási, že plynový pedál stláča neuveriteľnou­ silou.

Tachometer ukazuje rýchlosť 310 km/h. Williams však vybočí doprava, preletí úzky pás trávy a narazí do betónovej steny.

Keď odchádza duch

Úlomky FW16 sa trúsia široko ďaleko, ukričaní tifosi stíchnu, žltá prilba sa dvakrát pohne, no je to len falošná nádej, že sa nič vážne nestalo. Čoskoro je jasné, že situácia je dramatická.

Záchranári dávajú Sennovi infúziu ešte pred vyslobodením z kokpitu, sňatie prilby z hlavy vyzerá ako neriešiteľná úloha.

Na miesto prichádza Watkins, ktorému 24 hodín predtým Senna plakal na ramene. Vidí, že zranenia sú fatálne.

„Zdvihli sme ho z kokpitu a položili na zem. Povzdychol si a hoci nie som človek nábožný, cítil som, že jeho duch v tej chvíli odchádza,“ spomína vo svojej knihe.

Nad miestom nehody sa vznáša vrtuľník, zanietené publikum naživo sleduje zábery, z ktorých mu v žilách tuhne krv. Televízia BBC citlivo prepína kameru do cieľového priestoru, no ostatní vysielatelia tak nerobia.

„Zostávajú prilepený k tragickej scéne a je to veľmi nepríjemné,“ píše sa na portáli ayrton-senna.net.

Jeho priateľka Adriane Galisteuová je práve v Portugalsku a preteky sleduje v televízii. Keď monopost narazí do steny, vraví si, „ach, je to dobré! Aspoň bude skôr doma.“

Čaká, kým Ayrton zhodí rukavice, uvoľní volant a vyskočí z kokpitu. Ani na sekundu ju nenapadne, že to tak nebude. Za tých osemnásť mesiacov, čo ho pozná, sa to stalo už niekoľkokrát. Vždy s rovnakým – pozitívnym – výsledkom.

Tentoraz sú však Brazílčanove zranenia nezlučiteľné so životom. Je ich hneď niekoľko a aj každé osve by ho pripravilo o to najcennejšie. Záves kolesa preráža priezor jeho prilby, prechádza tesne nad okom a spôsobuje poškodenie mozgu.

Aj samotné koleso naráža do Sennu, jeho hlavu udiera späť do opierky, čo spôsobí vážne zlomeniny lebky.

Na asfalte zostávajú štyri litre krvi.

Preteky sú prerušené. Po nekonečných minútach Sennu dostanú z auta von a hlavu prekryjú zeleným plátnom. Priamo na trati pristáva vrtuľník, ktorý ho odváža do nemocnice v Bologni.

V stiesnenej atmosfére sa pokračuje ďalej. Radujúci sa víťaz Michael Schumacher je tentoraz mimo pozornosti, rovnako ako nešťastný Nicola Larini, ktorý po životnej jazde prichádza do cieľa druhý.

Mediálnym centrom v Imole sa zatiaľ šíria správy o Sennovom stave. Všetko je zahalené akýmsi hrôzostrašným rúškom tajomstva. Povráva sa, že šampión v najlepšom prípade už nikdy nebude pretekať, no väčšina prítomných si nerobí ilúzie, že pred polnocou bude mŕtvy.

Renomovaný novinár David Tremayne začína písať nekrológ pre vydanie denníka London Independent na ďalší deň. Ďalší britskí žurnalisti postupne nasledujú jeho príklad. Mnohí z nich sa o Sennu nikdy poriadne nezaujímali, toto je však úplne niečo iné. Ohromnosť bezprostredného odchodu z tohto sveta zaváži.

Správy z nemocnice od ošetrujúcej lekárky Marie Teresy Fiandriovej nedávajú nádej. Krátko po siedmej večer vystúpi pred novinárov a čakajúci dav naposledy, aby chvejúcim hlasom oznámila koniec. Oči väčšiny prítomných zalejú slzy.

Do nemocnice prichádza plačúci Frank Williams – pri Sennovom tele zotrvá spolu s Ayrtonovým bratom Leonardom asi dve hodiny.

Tri dni smútku

Prečo Senna zomrel, sporné nikdy nebolo, avšak prečo zišiel z cesty, o tom sa diskutuje dodnes. Tím Williams musel mnoho rokov riešiť súdne ťahanice, brániť sa obvineniam zo zabitia.

Za príčinu havárie bol označovaný stĺpik riadenia, zodpovedný bol teda technický šéf Patrick Head. Trinásť rokov po udalosti však už žalobe nečelil.

Adrian Newey, muž, ktorý navrhol auto, raz povedal: „Úprimnou pravdou je, že nikto sa nikdy presne nedozvie, čo sa v ten víkend stalo.“

Po smrti vyhlásila Brazília trojdňový štátny smútok. Počas pohrebu ulice lemovali viac ako tri milióny ľudí a mnohí ďalší ho sledovali v televízii. Pochovali ho na cintoríne v Morumbi a na jeho náhrobku je napísané: „Nič ma neodlúči od lásky božej.“

O dva týždne, na Veľkej cene Monaka, sa FIA rozhodla nechať prvé dve miesta na štartovom rošte prázdne. Natrela ich rakúskou a brazílskou vlajkou.

„Ak ste Brazílčan, žijete s Ayrtonovou smrťou v podvedomí každý deň. Od 1. mája 1994 už nič nebolo ako predtým,“ vysvetľuje Barrichello, Sennov krajan a kamarát, ktorý mal na prelome apríla a mája onoho roku o niečo viac šťastia.

Veľmi zaujímavý pohľad ponúka Alain Prost, v kokpite Sennov arcirival…

„Ayrton bol iný, to nikto nemôže pochopiť. Môžete o ňom hovoriť veľa dobrých vecí a mal aj veľa dobrých stránok, ale nemôžete ho porovnávať s normálnym pretekárom,“ napísal neskôr Francúz v knihe Senna verzus Prost.

„Ayrton bol iný. Neuvedomíte si to okamžite. Chce to čas. Postupne som zisťoval, že jeho motiváciou nie je len ma zdolať na trati, ale že ma chce zničiť. A ja som nechcel v pretekárskom aute umrieť…“

„Bol to najlepší pretekár, aký kedy žil,“ nechal sa raz počuť legendárny Niki Lauda. Medzi pretekármi dokonca anketu o najlepšieho jazdca všetkých čias vyhral.

Ale aká je skutočná pravda o smrti Ayrtona Sennu, ktorý mal iba tridsaťštyri rokov? „Ja poznám pravdu a teraz vám ju prezradím,“ píše sa v knihe Umenie pretekať v daždi.

"Bol obdivovaný, milovaný, oslavovaný, uctievaný, rešpektovaný. V živote aj po smrti. Je to významný človek. Bol to významný človek. Ostane významný človek. V ten deň zomrel, lebo jeho telo splnilo svoje poslanie.

Jeho duša vykonala to, na čo sem bola zoslaná, naučila sa to, čo sa sem prišla naučiť, preto mohla slobodne odísť."

Povedali o Sennovi…

Ayrton Senna bol velikán, ktorému sa dostáva uznanie aj desiatky rokov po smrti. Prečítajte si výpovede ľudí, ktorí vo svete motošportu niečo znamenajú, resp. tých, ktorí legendárneho Brazílčana dokonale poznali.

Pat Symonds (inžinier F1): „V Dallase bola časť trate, kde takmer každý narazil do steny. Trafil ju aj on. Keď sa vrátil do boxov, povedal nám: "Neviem pochopiť, ako som to mohol urobiť. Nešiel som tam inak ako predtým. Stena sa musela pohnúť.“

"Pomysleli sme si: ‘Áno, dobre, určite sa stena pohla.‘ Keďže veľmi naliehal, po pretekoch sme šli von a pozreli sa. Stena sa naozaj pohla. Boli to betónové bloky a niekto ich posunul o pár milimetrov. A myslím naozaj pár milimetrov. Ayrton to posúdil dokonale.“

Fernando Alonso (dvojnásobný majster sveta F1): "Bol inšpiráciou. Pamätám si, že som chodil do školy a v knihe som nemal založené fotky dievčat, ale mal som tam Ayrtona.

A to isté aj v mojej izbe. Mal som veľký Sennov plagát a dokonca aj moje prvé motokáry boli vo farbách Ayrtonovho McLarenu, pretože sa páčil môjmu otcovi. Na moju generáciu spravil obrovský dojem.

Lewis Hamilton (sedemnásobný majster sveta F1): "Keď som bol dieťa, mal som všetky knihy, všetky videá… Ayrton bol pilot, ku ktorému som vzhliadal ešte predtým, ako som vôbec začal pretekať. Inšpiroval ma, aby som sa stal pilotom.

Je to neuveriteľná legenda. Bol tiež akousi magnetickou osobnosťou. Obzvlášť sa mi páčila jeho zraniteľnosť a otvorenosť. Stretol som ho len raz, rok pred jeho smrťou, ale zanechalo to vo mne trvalý dojem.

Ako dieťa považujete takýchto ľudí za superhrdinov, no každý má slabiny. A pri všetkej úcte k Sennovej brilantnosti a jeho úspechom, mal ich aj on."

Sir Frank Williams (zakladateľ tímu Williams F1): "Moja trvalá spomienka na Ayrtona nie sú jeho prvotriedne schopnosti pretekárskeho jazdca, ale intelektuálne neporaziteľného obchodníka.

Počas niekoľkých stretnutí, ktoré sa uskutočnili medzi mnou a Ayrtonom v súvislosti s jeho nástupom do Willamsu, sa ukázalo, že na každé stretnutie prišiel plne pripravený na každý bod diskusie.

Zakaždým mal po ruke aspoň tri protiťahy. Bol obdarený sklonom k mimoriadne jasnému mysleniu a vynikajúcou schopnosťou predvídať, premýšľať a manévrovať svojho obchodného protivníka."

Bernie Ecclestone (exšéf Formuly 1): „Problém so požiadavkou na dobré spomienky na Ayrtona je ten, že nemám žiadne zlé. Azda mám veľmi živé spomienky na jeho silné názory. Väčšinou mal pravdu.“

Adrian Newey (inžinier Formuly 1): "Bola v ňom aura, niečo, čo je ťažké opísať. Pokúsil sa viesť toto auto (Williams 1994) a prinútiť ho robiť veci, ktorých v skutočnosti nebolo schopné.

Zdá sa to ako hanba a nespravodlivosť, že bol v tejto pozícii. A potom – samozrejme – keď sme dali auto do poriadku, už s nami nebol."

Profesor Sid Watkins (bývalý lekár F1): „Mal vnútorný pokoj. Tento muž, hoci bol neraz na samom okraji – robil veci lepšie, než ktokoľvek predtým. A robíl to deň čo deň.“

Keith Sutton (fotograf Formuly 1): „Bezpochyby bol veľmi výnimočný. Viac ako čokoľvek iné sa sústredil vždy na to, čo chcel robiť. Plne odhodlaný.“

Jackie Stewart (bývalý majster sveta F1): "Ayrton Senna povedal, že už so mnou nikdy nebude hovoriť, keď som ho obvinil, že narazil do Alaina Prosta, aby vyhral titul. Od nášho rozhovoru uplynul rok a bol som v Austrálii na Veľkej cene, keď mi zavolal. Bol hlboko veriacim mužom a povedal:

„Pozri, volám, aby som sa ospravedlnil, pretože teraz priznávam, že som Prosta úmyselne vytlačil z cesty a Boh mi nedovolí žiť s touto lžou. Dnes večer to oznámim médiám, ale chcem, aby ste sa to dozvedeli ako prví.“

Bruno Senna (bývalý pretekár F1 a Ayrtonov synovec): "Na trati bol neskutočne odhodlaný. Nedovolil, aby mu niečo stálo v ceste. Vedel, že má schopnosti, príležitosť a že to chce viac ako ostatní.

To vysvetľuje, prečo vždy jazdil na hranici a prečo bol taký úspešný. To bola jeho osobnosť. Ayrton sa dotkol životov toľkých ľudí toľkými rôznymi spôsobmi – fanúšikov F1 svojou genialitou v monoposte a nefanúšikov zasa svojou povahou a charizmou.

Nigel Mansell (bývalý majster sveta F1): "Ayrton bol náš najťažší súper. Nenechal by kameň na kameni, aby zo svojho auta a tímu nedostal maximum. V osemdesiatych rokoch som bol požehnaný, že som mohol jazdiť proti toľkým skvelým jazdcom, ale Ayrton z nich vyčnieval najviac.

Na začiatku sme boli veľkí nepriatelia. Chcel vyhrať za každú cenu a proti všetkým, dokázal zastrašiť takmer každého jazdca na štartovom rošte, ale potom si uvedomil, že neustúpim a bude sa musieť zmeniť. Ako pribúdali roky, vytvorili sme si zdravý rešpekt a vzájomné porozumenie."

Ron Dennis (zakladateľ tímu McLaren F1): "Žil pre šport. Keď to ľudia robia, obetujú všetko, aby v tom boli najlepší. Pochopil, čo bolo potrebné. Mal kondíciu, správny mentálny prístup, zručnosti i vášeň.

Pamätajú si ho, pretože bol neuveriteľne súťaživý. Mal však dobré, ľudské hodnoty. V živote spravil pár prešľapov, ale bol neskutočne zásadový. A dobrý človek."

Luca di Montezemolo (šéf Ferrari): „Vždy som oceňoval Ayrtonov štýl pretekania. Ako všetci veľkí šampióni, aj on mal neuveriteľnú vôľu víťaziť a nikdy sa neunavil hľadaním dokonalosti. Bol mimoriadny v kvalifikácii, ale aj veľký bojovník v pretekoch, vždy bojoval zubami nechtami“.

Emerson Fittipaldi (dvojnásobný majster sveta F1 Brazílie): „Ayrton prekonal stav obyčajného pretekára a dosiahol úroveň rešpektu a závisti, ktorá ho stavia na vyššiu rovinu ako ktoréhokoľvek z jeho súperov.“

Tatiana Cunha (novinár Folha de Sao Paolo): „Reprezentoval Brazíliu, ktorá mohla vyhrávať aj v čase, keď nebola na tom ekonomicky dobre a futbalu sa príliš nedarilo. Vždy sme mali pocit, že sme smoliarmi sveta a Senna nás nútil vnímať to inak. Dal nám pocítiť, že môžeme vyhrať a že si môžeme veriť.“

Simon Barnes (The Times): "Jeho ambície nikdy neboli len otázkou víťazstva. Zameriaval sa oveľa vyššie. Piloti Formuly 1 sú vzácny druh, ale nikdy medzi nimi nebol jedinec tak ďaleko od priemerného človeka ako Senna.

Motoristické preteky sú šport, a preto ide o podnikanie, ktoré má svoj základ v ľahkomyseľnosti. Senna sa však nenaháňal za niečím tak frivolným, ako je sláva. Usiloval sa o niečo, o čom nikto iný ani len nevedel, že tam je."

Ian Parkers (The Independent): "Senna nebol záchrancom duší, liečiteľom chorých, zástancom občianskych práv, ale ponúkal nádej a bol inšpiráciou pre národ, pre ktorý drvivá väčšina vo svojich slumoch a favelách mohla o napodobňovaní svojho hrdinu len snívať.

Súčasťou jeho mystiky bola jeho oddanosť a spojenie s Bohom, jeho náboženské presvedčenie, jeho snaha hľadať odpovede v Biblii, čomu mnohí zo sekulárneho presvedčenia nerozumeli.

Jedným zo Sennových často sa opakujúcich citátov je veta „Ak máš Boha na svojej strane, všetko sa vyjasní“.