Avšak tak, ako to býva zvykom, aj tento rok so sebou priviezli javorové listy silný príbeh.
Volá sa Milan Lucic…
Pochvala pre Cháru
Kedysi hrával v Bostone spolu so Zdenom Chárom. Vyhrali Stanley Cup a o niekoľko rokov sa ich cesty rozišli. Dodnes sú však v kontakte.
„Je to borec. Zabehnúť maratón za 3 a pol hodiny, to všetko v 46 rokoch pri jeho výške a váhe, nuž klobúk dole,“ smial sa pred slovenskými novinármi, ktorí mu pripomenuli trenčianskeho obra.
„Ale aby som bol úprimný, neprekvapilo ma to. Zdeno bol vždy cieľavedomý človek, keď sa na niečo sústredil, šiel si za tým,“ povedal s tým, že na maratón si pokojne trúfne aj on, má však jednu podmienku. Pobeží s ním aj Big Z.
Keď sledujete jeho chôdzu i gestá, ide z nich strach. V skratke: Lucica by ste v noci na ulici stretnúť nechceli. Tmavšia tvár s balkánskymi črtami, mierne zhrbený postoj, zlomený nos a poriadne hrubý hlas. Z rodáka z Vancouveru vanie rešpekt.
Foto: Profimedia
Patrí medzi najskúsenejších hráčov v kanadskom výbere. Má 34 rokov a v NHL – v najlepšej lige na svete – odohral viac ako 1200 zápasov. Na majstrovstvách sveta predtým nikdy nehral.
Národný dres mal na sebe len v sezóne 2007/2008, kedy nastúpil v rámci súbojov Super Series – ôsmich duelov medzi hráčmi Kanady a Ruska do 20 rokov. Jeho družina vtedy súpera totálne ponížila, vyhrala sedemkrát a raz sa zrodila remíza.
Keď prišiel Dobro
Lucicov príbeh je totálne netuctový a na jeho začiatku by stačilo zmeniť zopár vecí a story by z nej nebola. Napríklad keby jeho matka, za slobodna Snežana Kesaová, ktorej brat Dan hral za štyri tímy v NHL, sa 31. decembra 1984 nestretla v srbskom komunitnom centre na Hastings Street s o jedenásť rokov starším mužom, ktorý prišiel na návštevu Kanady priamo z Juhoslávie.
„Nevedel ani slovo po anglicky a tak sme hovorili po srbsky,“ spomína si Snežana. Ten chlap sa volal Dobrivoje „a povedal, že keď ma zbadal, hneď mal pocit, že si ma vezme,“ pokračuje.
Čítajte viac Odchod z KHL Rige ublížil, no nikdy sa tam už nevráti. Ľudia to tu berú inak ako Slováci, vraví Košičan z Dinama
Trvalo to vraj osemnásť mesiacov a údajne až niekoľko transatlantických dvorení. Napokon útla žena zasponzorovala príchod Dobra Lucica do Kanady.
Ten opustil právnickú fakultu v Belehrade, kúpili pozemok vo východnom Vancouveri, starý dom zrovnal so zemou, postavil vlastný a narodili sa mu traja synovia.
Vrátane prostredného Milana…
Krásny kompliment mu nedávno vystrúhal portál theglobeandmail.com. „Milan Lucic, podobne ako jeho rodičia pred ním, sú svedectvom o tvrdej práci.“
Robustný útočník totiž ako junior ničím nevynikal, no aj tak raketovo vstúpil do NHL. Spolu s Chárom sa v sezóne 2010/2011 tešili zo zisku Stanleyho pohára.
Nesplnený sen
Portál theathletic.com pripomína, že Kanada sa rok čo rok snaží presviedčať zámorských hráčov, aby pricestovali na MS. Píše, že často to je nadľudský výkon – presvedčiť hokejistov, ktorým sa skončila sezóna v NHL, aby absolvovali dlhú cestu ponad oceán.
Najčastejšia odpoveď na pozývací list znie vraj takto: „Ďakujem, ale neprídem.“
Čítajte viac Ramsay hýril dobrou náladou. Hovoril o hráčoch s potenciálom na NHL i tabletkách, ktoré si dáva pred zápasom
S Lucicom to tento rok bolo inak. Bol to on, kto vzal mobil do rúk a napísal správu. „Hej, ak sa nájde pre mňa nejaké miesto, budem len rád.“ Svetový šampionát je niečo, čo aj on chcel mať vo svojom životopise.
Nasledoval spätný telefonát a podľa hokejových insajderov bol ten najpríjemnejší, aký kedy Lucic absolvoval s predstaviteľmi kanadského hokeja. Dvakrát sa mu totiž stalo, že „javorový“ dres mu prepadol pomedzi prsty.
V rokoch 2010 aj 2014 ho pozvali, aby sa zúčastnil na letnom kempe kanadského tímu pred zimnými olympijskými hrami. Bol mladý, možno na vrchole síl, no v oboch prípadoch ho napokon zo súpisky vynechali.
Pred turnajom v Soči ho to obzvlášť bolelo, pretože Lucic bol jedným z posledných škrtov. Neraz vravel o tom, ako ho správa o neúčasti na ZOH zranila.