„Poliakov k tomu vedie zrejme náročnosť projektu. Okrem hokejových arén by museli stavať aj ďalšie haly pre ľadové športy – krasokorčuľovanie, rýchlokorčuľovanie či curling. Ak na to pristúpime, výrazne to mení našu pozíciu. Na zápasy o medaily na hokejovom turnaji desaťtisícový štadión nestačí. Na druhej strane, stavať v Poprade halu pre pätnásťtisíc ľudí je nezmysel. Po olympiáde by sme ju nevyužili. Riešením by boli montované tribúny, aby sa kapacita hľadiska znížila po zimných hrách na osemtisíc miest. To je však finančne náročnejšie,“ uviedol pre Pravdu šéf Slovenského olympijského výboru František Chmelár.
Poliaci sa chcú uchádzať o pridelenie ZOH 2022 pre mesto Krakov, na svojej strane Tatier však nemajú súcu zjazdovku. Preto ponúkli spoluúčasť na projekte Slovensku. Okrem zjazdového lyžovania, ktoré by sa v prípade úspešnej kandidatúry uskutočnilo v Jasnej, by sa u nás súperilo o olympijské medaily aj v akrobatickom lyžovaní a spomínanom hokeji.
„Je tu ešte jeden zádrh. Podľa olympijskej charty, ak prírodné alebo klimatické podmienky neumožňujú hostiteľovi hier usporiadať nejakú disciplínu, môže sa táto konať v inej krajine. To je aj príklad Jasnej a zjazdového lyžovania. Ale hokej do tejto kategórie nepatrí. Neviem v tejto chvíli odhadnúť, aký postoj by k tomu zaujal Medzinárodný olympijský výbor,“ dodal Chmelár.
Aj o spoločnej olympijskej kandidatúre bude dnes v Poprade debatovať šéf Slovenského zväzu ľadového hokeja Igor Nemeček so svojím poľským kolegom Piotrom Halasikom. Ako dejiská turnaja by do úvahy prichádzali Poprad a Liptovský Mikuláš. Popradský zimný štadión nedávno vynovili pre účasť tímu Lev Poprad v prestížnej KHL. Do hľadiska sa však vojde len necelých päťtisíc fanúšikov.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
„V prípade kandidatúry sa hovorí predovšetkým o výstavbe nových štadiónov s väčšou kapacitou. Tie jestvujúce by mohli poslúžiť ako tréningové haly. Podľa skúseností z okolitých krajín by bola rekonštrukcia starých štadiónov finančne oveľa náročnejšia než výstavba nového moderného stánku na inom mieste,“ uviedol hovorca popradského primátora Marián Galajda.
„Máme v pláne postaviť novú tréningovú halu v tesnej blízkosti terajšieho štadióna, pokiaľ to podporia poslanci, takže by sme mali dve ľadové plochy, čo takýto turnaj vyžaduje. Stará hala by potrebovala rekonštrukciu, po nej by sa zvýšila kapacita hľadiska na šesť- až sedemtisíc divákov, čo by mohlo stačiť,“ dodal primátor Liptovského Mikuláša Alexander Slafkovský.
Boj o ZOH 2022 sa rozpúta na jar budúceho roka, keď podá oficiálnu prihlášku aj Krakov. Potom sa rozkrúti kolotoč prezentácií, rokovaní, lobingu. Medzinárodný olympijský výbor najskôr zúži počet uchádzačov a napokon rozhodne vo finále v Kuala Lumpure v novembri 2015. Medzi potenciálnymi súpermi figurujú Barcelona, St. Moritz, Oslo, Brašov, Ľvov, pribudnúť môže Mníchov. Náklady na organizáciu ZOH predstavujú 1,5 až 2 miliardy dolárov, približne štyridsať percent hradí MOV.
Tatranský región sa už uchádzal o pridelenie zimných olympijských hier v roku 2002 a 2006. Vtedy išlo o samostatnú slovenskú kandidatúru. Poprad však neuspel – v roku 2002 sa hry konali v americkom Salt Lake City a o štyri roky neskôr v talianskom Turíne.
Zatiaľ posledné zimné olympijské hry sa uskutočnili v roku 2010 vo Vancouvri, najbližšie budú o rok v ruskom Soči. ZOH 2018 získal juhokórejský Pchjongčang, preto sa očakáva, že v roku 2022 bude zimná olympiáda v Európe. Spoločná olympijská kandidatúra dvoch krajín ešte nikdy neuspela.