„Ako človek, ktorý má predkov zo Srbska, mám so Slovákmi ako Východoeurópanmi veľa spoločného,“ vravel Milan Lucic slovenským novinárom počas šampionátu.
Robustného forvarda, ktorý na budúci rok oslávi 36. narodeniny, teraz čaká pauza od hokeja. Útočníka Bostonu Bruins zatkla počas víkendu polícia a obvinila ho z domáceho násilia.
Podľa správ zámorských médií Lucic napadol manželku Brittany Carnegieovú, s ktorou vychovávajú tri deti, a teraz mu hrozí až trojročné väzenie.
V policajnej správe sa uvádza, že po manželskej hádke ju mal ťahať za vlasy a škrtiť. Podľa správ mal byť útočník pod vplyvom alkoholu.
Čítajte viac Ťažké rozhodnutie Haláka. Jeho návrat do NHL sa odkladá, Carolina informovala o prepustení
Lucica čoskoro čaká súd a podľa všetkého aj nástup do ochranného programu NHL pre hráčov, ktorí bojujú so závislosťou na alkohole či na iných omamných látkach.
Fanúšikovia, ktorí mali doteraz mohutného Kanaďana v obľube, obrátili kartu.
„Každý, kto napadne ženu, by mal putovať do väzenia. Pre takýchto ľudí by nemalo byť v NHL miesto,“ reagoval jeden z fanúšikov na sociálnej sieti. „Patril medzi mojich obľúbencov, ale to už neplatí. Už ho v NHL nechcem vidieť,“ znela ďalšia z reakcií.
Lucic v utorok poprel všetky obvinenia a uviedol, že je nevinný. Súd ho prepustil na kauciu. Útočník Bostonu zároveň zložil kauciu za podmienky, že sa zúčastní na ďalšom pojednávaní.
Hráč na súde nehovoril, v jeho mene bolo podané vyhlásenie o nevine. Podmienkou prepustenia na kauciu bolo, že sa musí vyhýbať konzumácii alkoholu. Predbežné pojednávanie bolo vytýčené na 19. januára 2024.
Foto: SITA/AP, Charles Krupa
Pochvala pre Cháru
Lucic kedysi hrával v Bostone spolu so Zdenom Chárom. Vyhrali Stanley Cup a o niekoľko rokov sa ich cesty rozišli. Dodnes sú však v kontakte.
„Je to borec. Zabehnúť maratón za 3 a pol hodiny, to všetko v 46 rokoch pri jeho výške a váhe, nuž klobúk dole,“ smial sa na MS pred slovenskými novinármi, ktorí mu pripomenuli trenčianskeho obra.
„Ale aby som bol úprimný, neprekvapilo ma to. Zdeno bol vždy cieľavedomý človek, keď sa na niečo sústredil, šiel si za tým,“ povedal s tým, že na maratón si pokojne trúfne aj on, má však jednu podmienku. Pobeží s ním aj Big Z.
Keď sledujete jeho chôdzu i gestá, ide z nich strach. V skratke: Lucica by ste v noci na ulici stretnúť nechceli. Tmavšia tvár s balkánskymi črtami, mierne zhrbený postoj, zlomený nos a poriadne hrubý hlas. Z rodáka z Vancouveru vanie rešpekt.
Foto: Profimedia
Na MS patril medzi najskúsenejších hráčov v kanadskom výbere. Národný dres mal na sebe len v sezóne 2007/2008, kedy nastúpil v rámci súbojov Super Series – ôsmich duelov medzi hráčmi Kanady a Ruska do 20 rokov.
Jeho družina vtedy súpera totálne ponížila, vyhrala sedemkrát a raz sa zrodila remíza.
Keď prišiel Dobro
Lucicov príbeh je totálne netuctový a na jeho začiatku by stačilo zmeniť zopár vecí a story by z nej nebola.
Napríklad keby jeho matka, za slobodna Snežana Kesaová, ktorej brat Dan hral za štyri tímy v NHL, sa 31. decembra 1984 nestretla v srbskom komunitnom centre na Hastings Street s o jedenásť rokov starším mužom, ktorý prišiel na návštevu Kanady priamo z Juhoslávie.
„Nevedel ani slovo po anglicky a tak sme hovorili po srbsky,“ spomína si Snežana. Ten chlap sa volal Dobrivoje „a povedal, že keď ma zbadal, hneď mal pocit, že si ma vezme,“ pokračuje.
Trvalo to vraj osemnásť mesiacov a údajne až niekoľko transatlantických dvorení. Napokon útla žena zasponzorovala príchod Dobra Lucica do Kanady.
Ten opustil právnickú fakultu v Belehrade, kúpili pozemok vo východnom Vancouveri, starý dom zrovnal so zemou, postavil vlastný a narodili sa mu traja synovia.
Čítajte viac Pozor, letí slovenská strela! Pospíšil zvalcoval nemeckého brankára, o ďalší gól ho obrali rozhodcovia
Vrátane prostredného Milana…
Krásny kompliment mu nedávno vystrúhal portál theglobeandmail.com. „Milan Lucic, podobne ako jeho rodičia pred ním, sú svedectvom o tvrdej práci.“
Robustný útočník totiž ako junior ničím nevynikal, no aj tak raketovo vstúpil do NHL. Spolu s Chárom sa v sezóne 2010/2011 tešili zo zisku Stanleyho pohára.
Nesplnený sen
Portál theathletic.com pripomína, že Kanada sa rok čo rok snaží presviedčať zámorských hráčov, aby pricestovali na MS. Píše, že často to je nadľudský výkon – presvedčiť hokejistov, ktorým sa skončila sezóna v NHL, aby absolvovali dlhú cestu ponad oceán.
Najčastejšia odpoveď na pozývací list znie vraj takto: „Ďakujem, ale neprídem.“
S Lucicom to tento rok bolo inak. Bol to on, kto vzal mobil do rúk a napísal správu. „Hej, ak sa nájde pre mňa nejaké miesto, budem len rád.“ Svetový šampionát je niečo, čo aj on chcel mať vo svojom životopise.
Nasledoval spätný telefonát a podľa hokejových insajderov bol ten najpríjemnejší, aký kedy Lucic absolvoval s predstaviteľmi kanadského hokeja. Dvakrát sa mu totiž stalo, že „javorový“ dres mu prepadol pomedzi prsty.
Foto: Profimedia
V rokoch 2010 aj 2014 ho pozvali, aby sa zúčastnil na letnom kempe kanadského tímu pred zimnými olympijskými hrami. Bol mladý, možno na vrchole síl, no v oboch prípadoch ho napokon zo súpisky vynechali.
Pred turnajom v Soči ho to obzvlášť bolelo, pretože Lucic bol jedným z posledných škrtov. Neraz vravel o tom, ako ho správa o neúčasti na ZOH zranila.
Prečo je zhrbený?
Lucic si hokejovú kariéru váži. Azda aj preto, že na začiatku to nemal jednoduché. Pred šampionátom pre zámorské médiá spomenul, že pri drafte do juniorskej WHL si ho ani nevšimli.
Ktovie, možno to bolo aj preto, ako – nielen – na ľade pôsobí. Má zhrbenú chôdzu, akonáhle nastúpi na ľad, neprehliadnete ho. Keď mal pätnásť, diagnostikovali mu Scheuermannovu chorobu. Diagnózu, ktorá spôsobila zakrivenie jeho hornej časti chrbta i zhrbený postoj.
Čítajte viac Juraj sa netrápi! V Montreale sú so Slafkovským spokojní, tento fakt môže Slovákovi pomôcť
„Videli ste ma korčuľovať? No, nevyzerá to najlepšie,“ zvykne vravieť s úsmevom.
„Keď som bol menší, moja mama si všimla, že sa nemôžem narovnať. Môj chrbát bol akosi vykrivený. Lekári mi urobili niekoľko testov a povedali, že mám niečo, čo sa nazýva Scheuermannova choroba. Povedali mi, že je to stav, ktorý síce nebolí, ale kriví môj chrbát.“
Srbské srdce
Na Lucica sa do Rigy prišla pozrieť aj jeho rodina. Zo Srbska. Mimochodom, na svoje korene je veľmi hrdý. Keď tamojší Beleherad bojoval so záplavami, bol to krídelník NHL, kto poslal peniaze.
A keď hral Novak Djokovič na Roland Garros, bol to opäť Lucic, kto najslávnejšieho Srba na svete najviac povzbudzoval.
„Ach, áno. Fandím mu. Poriadne tvrdo. Kedykoľvek zapnem televíziu a on je na tenisovom kurte,“ priznáva pre web nhl.com. „Všetky basketbalové tímy, futbalové tímy, všetkým veľmi fandím.“
Keď pred rokmi zverejnil spoločnú fotografiu s Vladem Divacom, legendárnym juhoslovanským basketbalistom, vyzeral drobne. Neškodne a vôbec nie tak odstrašujúco.
Foto: Profimedia
Ako mladého chlapca ho v kanadskom Vancouveri vychovávali po srbsky.
„Je to veľká časť môjho života, moje dedičstvo – kultúra. Hovoril som týmto jazykom, keď som vyrastal, oslavoval som srbskú Veľkú noc, srbské Vianoce, Deň všetkých svätých. Bolo to dôležité pre mojich rodičov, takže je to dôležité aj pre mňa,“ vysvetľuje.
Hokejovo znalá Kanada vie, čo ortodoxná viera znamená pre Lucica. Preto, keď Boston vyradil play off NHL Vancouver Cannucks, klub, z ktorého mesta Lucic pochádza, na múroch miestneho kostola Sv. Michaela Archaniela sa objavili hanlivé nápisy.
Náklady na ich odstránenie stáli viac ako päťtisíc dolárov. Miestna firma to napokon urobila zadarmo.
Lucic bol v krajine svojich predkov dovedna trikrát. A chce sa tam naďalej vracať. Hoci – ako sám tvrdí – nepozná väčšiu hokejovú poctu, než si obliecť slávny javorový dres, jeho srdce dodnes vraj bije po srbsky.
