Čo sa stalo?
Jednoducho – chýbalo nám hokejové majstrovstvo. Snaha nechýbala, to budem opakovať aj stokrát dokola. Fyzicky a psychicky sme boli dobre pripravení. Vedeli sme, čo môžeme od súpera čakať. Majstrovsky využil každé naše zaváhanie. Za to, ako ho potrestali, si zaslúži kredit. Na druhej strane – dostať šesť gólov za tretinu – to sa len tak nevidí. Jediné pozitívum bolo, že sme bojovali do poslednej sekundy.
Ako ste videli situáciu pred prvým gólom?
Už si ani nepamätám, dostali sme ich dosť. Určite si však každý jeden poctivo rozoberieme na videu.
Čo urobí takýto debakel s mužstvom?
Keď po prvej tretine prehrávate 0:6, dá sa urobiť len jedna vec. Vymazať to a začať zápas odznova. Pokúsiť sa vyhrať posledné dve tretiny. Na čo by to stačilo, to nie je podstatné. To sme sa snažili spraviť, no nevedeli sme dať gól. V druhej tretine sme mali niekoľko šancí. Dáni boli perfektní, my sme neboli silní na to, aby sme ich porazili. Zaslúžene nás zdolali. My sa nebojíme neúspechu, tešíme sa z úspechu.
Dohovoríte mladíkom Pánikovi a Tatarovi, aby sa vystríhali faulov?
Ten zápas si určite dobre rozoberieme, ale túto tému tu nebudem otvárať.
Podpísala sa pod výsledok únava?
Nie. Do konca zápasu sme korčuliarsky nezaostávali. O únavu nešlo.
Nepodľahlo mužstvo uspokojeniu po hladkom postupe do osemfinále?
Mali ste sa prísť pozrieť do šatne, aká bola atmosféra, aké odhodlanie pred nástupom do prvej tretiny. S čím sme sa mali uspokojiť? Že sme vyhrali pár zápasov? Budeme spokojní, keď vyhráme ďalšie.
A premotivovanosť?
To je viac pravdepodobné.