Corgoňom sa síce aktuálne nedarí, ale šikovný krídelník verí, že kvalita pod Zoborom sa napokon prejaví.
Prvá príležitosť k tomu, aby sa zverenci Antonína Stavjaňu odlepili z predposledného miesta v tabuľke prichádza dnes, keď od 18.00 h hostia Banskú Bystricu.
Vstup do sezóny vám nevyšiel. Vládne v kabíne pochmúrna nálada?
Všetci vieme, že v hre je ešte veľa bodov. V priebehu sezóny na každé mužstvo príde kríza. Možno je dobre, že sme ju mali v úvode. Ale pomaly sa z nej dostávame, už hráme lepšie.
Zápasy sú tesné, liga vyrovnaná, body neprichádzajú ľahko. Nevešiame hlavy, každý deň tvrdo pracujeme. Keď v tom budeme pokračovať, body určite prídu.
Pociťujete tlak od šéfov klubu?
V Nitre som od 16-tich rokov, vždy tu boli ľudia trpezliví – s hráčmi i výsledkami. Vedia, že je to šport. Obaja manažéri hrali hokej, rozumejú mu. Vedia, že nepremyslená zmena by skôr urobila horšie ako dobre.
Vedenie situáciu aktívne rieši. Tréneri mali rozhovory s niektorými hráčmi, ktorí majú hrať lepšie. Trpezliví zatiaľ sú, aj preto, že vidia, že tvrdo pracujeme a robíme pokroky.
Čítajte viac Obavy sú na mieste, vraví šéf Nitry. Niekdajšiemu majstrovi hrozí vlaňajší prepadák. Buček? Verili sme, že sa chytí
Nedostatočné výsledky si vyžiadali zmeny. Potrebuje mužstvo čas, aby si „sadlo“ po príchode nových posíl?
Noví hráči zapadli do systému veľmi rýchlo. Nejaký čas určite treba, ale už stihli ukázať, čím môžu mužstvu pomôcť. Verím, že sa im bude dariť a že si navzájom pomôžeme.
Nitriansky fanúšik je prajný, ale náročný. Stále cítite podporu z tribún?
Sezóna je dlhá, chceme hrať tak, aby sme mali priazeň fanúšikov čo najväčšiu. Ľudia nám fandia, aj keď prehrávame. Keď vidia, že sa snažíme, ale neprichádzajú výsledky, podržia nás. Treba hrať so srdcom a nechať na ľade všetko.
Tieto veci od niektorých hráčov chýbali, ale potom sme si sadli a niečo si medzi sebou povedali. Každý má v mužstve svoju pozíciu, ale spolu musíme fungovať ako kolektív. Presne, ako majú fanúšikovia na slogane, ktorý visí za našou domácou bránkou: musíme bojovať so srdcom za Nitru, potom sa odpustia aj prehry.
Prezident klubu Miroslav Kováčik nám v rozhovore povedal, že vám ako jednému z mála hráčov nemá čo vyčítať. Ste spokojný so svojimi doterajšími výkonmi?
Nie som a nikdy nebudem. Mal som 16 rokov, do extraligy som vstúpil ako benjamínok.
Hrali sme v Poprade a tak som si nenechal ujsť príležitosť na spoločnú fotku s Arnem Krotákom. Viete čo mi extraligová legenda povedala?
Foto: Rastislav Búgel / fb hk nitra
Vravte.
Že hokejista sa nikdy nesmie uspokojiť. Ak to urobí, jeho výkony pôjdu dole. Odvtedy si jeho slová pamätám a neustále pripomínam. Aj keď viem, že to ide dobre, vždy to môže ísť lepšie. Snažím na sebe pracovať, zlepšovať sa.
Predovšetkým chcem, aby sme vyhrávali. Máme v tíme spoločný cieľ, ak sa podarí, potom môže prísť na rad spokojnosť.
Je frustrujúce, keď sa vám strelecky darí, ale nepomáha to k lepším výsledkom?
Prvoradý je úspech tímu, na individuálnych štatistikách nezáleží. Góly či asistencie by som nedosiahol bez pomoci spoluhráčov.
Hokej je tímový šport, vyhrávame a prehrávame ako kolektív. Keď funguje tímová chémia a vyhráva sa, potom je to radosť.
V predminulej sezóne ste si s 54 gólmi vytvorili veľké renomé. Dávajú si obrany súperov na vás väčší pozor?
Áno. Cítim to napríklad aj pri presilovke, keď mám puk, vystúpia proti mne dvaja hráči. V mužstve máme kvalitných hokejistov.
Keď na seba naviažem dvoch súperov, snažím sa hľadať voľného kolegu a ten už vie, čo má s pukom robiť. Je to aj o tom, aby som im urobil priestor a komfort, aby mohli skórovať.
Čítajte viac Z postele rovno do školy, keď sú úlohy, berie sa mobil. Dievčina, ktorá robí skvelé meno Slovensku, si žije svoj americký sen
Uplynulá sezóna vám nevyšla podľa predstáv, veľa ste cestovali, z USA cez Rusko do Česka. Ako ju hodnotíte s odstupom času?
Ako poučné obdobie. A tiež ako proces, ktorým si musí hráč prejsť. V tímoch som mal iné úlohy, na aké som bol zvyknutý. Sezóna ma tiež posunula ako človeka. Uvedomil som si, že hokej nie je všetko. Musel som sa naučiť vyťažiť z minima maximum a tiež to, aké je to hrať pod veľkým tlakom.
S odstupom času to beriem pozitívne, hoci na začiatku som bol z toho dosť mimo. Z hráča, ktorý bol v podstate stále na ľade, hral presilovky, som musel byť chalan, ktorý sa hádže do striel, zráža sa a podobne. Pomáhal som v inej úlohe, na akú som bol zvyknutý. Robil som to čo najlepšie.