Zdalo sa, že si na návrat medzi elitu bude musieť počkať. Napokon získal miesto v tíme extraligového nováčika.
V Prešove, ktorého majiteľom bol ešte v minulej sezóne Róbert Ľupták, našiel odchovanec Topoľčian druhý domov.
V Košiciach by sa chcel posunúť o level vyššie. Uvedomuje si však, že boj o miesto v zostave bude mimoriadne náročný. Ako jeho prestup.
Odchod z Prešova vám údajne skomplikoval bývalý majiteľ Róbert Ľupták. Môžete to potvrdiť?
Je to len medzi nami. Už je to našťastie za mnou. Som rád, že môžem byť súčasťou košického tímu. Priznávam, že ľahké to nebolo, som mu vďačný za to, že mi dal pred dvoma rokmi šancu, keď mi ju nikto dať nechcel. Všetko má svoje pre a proti.
Z tímu, ktorý bojoval o záchranu, prichádzate k majstrovi. Vnímate to ako extra motiváciu?
Určite. Mojím hlavným cieľom však je dostať sa späť do formy a kondície. Absolvoval som operáciu a nie som na tom až tak dobre, ako by som si želal.
Komunikoval som o tom aj s kondičnými trénermi a hlavným koučom Košíc. Prvé dva až tri týždne sa budem snažiť o to, aby som sa pomalými krokmi čo najlepšie pripravil na novú sezónu. Budem tvrdo makať na tréningoch a trpezlivo čakať na šancu.

Akú operáciu ste absolvovali?
Zápästia, takže to bolo trochu náročnejšie. Je to už, chvalabohu, za mnou. Som vo fáze rehabilitácie.
Môžete už ísť v tréningoch naplno?
Tréneri ma rozhodne nešetria. Dostávam poriadne zabrať. Nerobí mi to problém. Moje telo to potrebuje, aby som sa čím skôr dostal do optimálnej formy.
V Košiciach sa zišla veľká konkurencia najmä v ofenzíve. Michal Chovan, Marek Bartánus, Joona Jääskeläinen, Hunter Fejes či Brett Pollock patrili vlani k produktívnym lídrom. Ste pripravený prijať aj rolu v nižšej formácii, než na akú ste boli minulé roky v Prešove zvyknutý?
Konkurencia mi neprekáža. Mala by nás posúvať dopredu. Budem o to tvrdšie pracovať na tréningoch. Káder je kvalitný, bude pre mňa motivácia sa do neho prebojovať a následne sa v ňom aj udržať.

Vnímate to ako veľkú zmenu, keď ste vlani bojovali o záchranu a teraz vás čaká boj o miesto v zostave v tíme, ktorý bude mať najvyššie ambície?
Samozrejme, je to obrovský skok. Košice sa vždy pohybovali na vrchných priečkach. V Prešove neboli ambície hrať o titul.
Cieľom bolo udržať sa v extralige, čo sa nám, žiaľ, nepodarilo. Mám už však toho za sebou veľa a nebude pre mňa problém sa s tým vyrovnať.
Ako si spomínate na zápasy v Steel aréne, ktoré ste odohrali ako hráč hostí?
Košickí fanúšikovia ma nemali v láske. Spomínam si na jeden incident, keď som nešťastne zranil Michala Chovana, ktorého odnášali na nosidlách z ľadu. Rozhodcovia ma vylúčili do konca zápasu.

Snažím sa znepríjemniť súperom život a verím, že sa to fanúšikom bude páčiť, keď už budem na ich strane (smiech).
Spomenuli ste si na to, keď ste sa stretli spolu v šatni?
Vydiskutovali sme si to hneď v ten moment, keď sa to stalo. Prišiel som za ním do šatne a ospravedlnil sa mu. Nikdy som nemal v úmysle zraniť súpera. Nie je to môj štýl.