Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Čo podľa vás rozhodlo?
Napriek nepriaznivému vývoju sme to nezabalili. Aj diváci sa zobudili, tlačili nás dopredu. Je skvelé opäť vyhrať pred vlastnými fanúšikmi.
Čo vám prebehlo mysľou po treťom inkasovanom góle?
Bola to klasická situácia nedáš-dostaneš. Dôležité bolo, že nás tento moment nezlomil. V prestávke sme sa mohli skonsolidovať a tretiu tretinu sme už hrali výborne. Po vyrovnávajúcom góle na 3:3 sme verili, že to máme rozbehnuté na víťazstvo. Otočili sme z 2:3 na 5:3, to je pre sebavedomie mužstva do budúcnosti veľmi cenné.
Cítili ste sa na ľade lepšie než v prvom zápase?
Konečne som sa vyspal, tak sa mi lepšie hrá.
Obe gólové situácie boli podobné. Vyzeralo to akoby ste mali triafanie odrazených pukov natrénované…
V posledných mesiacoch som bol na ľade často sám, nemal som si s kým prihrávať, tak som si strieľal o mantinel. Takže asi áno (s úsmevom).
Pomáha vám aj mohutná podpora publika?
Samozrejme. Na druhej strane je to záväzné, lebo ľudia čakajú na zázrak, hoci to nie je možné. Aj preto som rád, že som už strelil gól a nebudem naň čakať tak dlho, ako napríklad Libor Hudáček. Dúfam, že v ďalších zápasoch bude naša päťka s Andrejom Šťastným bodovať aj ďalej.
Čo vám povedal tréner Vladimír Vůjtek, keď vám odovzdal cenu pre najlepšieho hráča?
Iba mi zagratuloval. Ani som si neuvodomil, že hráme proti jeho bývalému klubu. V Slovane je veľa adeptov na reprezentačný dres, tak je prirodzené, že ich chcel vidieť.