„Neďaleko Prahy, pri Beroune sme postavili aj nejaké domy, bungalovy, robíme dražby bytov, prerábame ich, ale nič vo veľkom,“ vraví Filip Hološko (40).
V relácii Fair Play bol generálny manažér Slovana Ivan Kmotrík ml.
Uplynulý víkend ste nastúpili vo Fuengirole v mužstve internacionálov a členov KLK. Vyhrali ste v exhibičnom zápase 3:2, strelili ste prvý gól. Koľko ste vydržali na ihrisku?
Nešlo síce o body, ale súper na nás vybehol a chcel vyhrať. Je to španielsky majster v lige veteránov. Zápasu venovali priestor v denníku Marca a mal 1,5 milióna sledovateľov na sociálnych sieťach.
Zúčastnil sa na ňom nový minister športu i náš veľvyslanec v Španielsku. Na ihrisku som strávil skoro celý zápas. Bol som najmladší, musel som behať aj za starších. (smiech)
Sprevádzali vás aj futbalové legendy…
Boli s nami majstri Európy 1976, páni Dobiaš, Panenka, Jurkemik, tí kopali penalty. Náš tím bol nabitý bývalými reprezentantmi, hrali Kinder, Glonek, Pecko, Kožlej, Semeník…
Nechcem na niekoho zabudnúť, pre mňa sú to všetko legendy, ktoré som v minulosti obdivoval a viaceré z nich boli moje vzory.
Hrávate stále aj v nejakej súťaži?
Kopem v 1. A triede, čo je súťaž na úrovni šiestej ligy. Som hráčom SK Úvaly. Trénujeme dvakrát do týždňa, ja vo štvrtok. Utorok zväčša nestíham, lebo sa mi to kryje s aktivitami dcér. Keď občas vynechám zápas, tiež sa nič nedeje…
Sledujete stále aj veľký futbal?
Netvrdím, že detailne, ale mám prehľad. Chodím v Prahe na Spartu i Slaviu, najmä na vychytené ligové zápasy a na pohár. Ale občas sa vyberiem aj na Slovan. Viem, že teraz zvíťazil nad Trnavou 2:1, gól dal Barseghjan a Vojtko si v závere otvoril strelecký účet…
Aj vy ste si ho na Slovensku otvorili v derby…
V Trnave a tiež sme vyhrali 2:1. Druhý gól dal Čavrič. Bolo to v auguste 2017. Vrátil som sa z Austrálie a stal sa hráčom Slovana.
Dali ste v štyroch ligách 115 gólov. Na ktorý si najviac spomínate?
Asi najkrajší bol v Besiktasi proti Fenerbahce. Z polovice ihriska som obišiel štyroch-piatich hráčov a skóroval. Vyhlásili ho za gól týždňa v európskych súťažiach. Najdôležitejší som dal asi Denizlisporu v zápase, ktorý rozhodol o našom titule. V Turecku som strelil spolu 70 gólov. Dočítal som sa, že som bol druhý najlepší strelec medzi legionármi v histórii Besiktasu.
Zažili ste v Turecku vašu najlepšiu éru?
Futbalovo určite, prežil som tam skoro desať rokov, narodili sa mi tam aj obe dcéry. Sú tam najlepší fanúšikovia. Vedia byť síce aj zlí, ale sú to futbaloví blázni, keď povzbudzujú, ide padnúť štadión. Pre rodinný život bola veľmi príjemná Austrália.
U protinožcov ste prežili dve sezóny a váš príchod bol trochu kuriózny…
Manželkin brat tam odišiel študovať a popri tom si privyrábal v talianskej reštaurácii. Navštevoval ju srbský futbalový agent. Tomu sa pochválil, že má švagra futbalistu. Najprv to púšťal jedným uchom dnu a druhým von.
Až keď mu povedal, že hrá za Besiktas, zbystril pozornosť. Zavolal mi a spýtal sa, či si nechcem zahrať v Austrálii. V Turecku som končil, upiekli sme prestup do FC Sydney. Do toho istého klubu, za ktorý hrá teraz Robo Mak.
Čítajte viac Mak kritizuje Calzonu: Keď ma potreboval, bol som mu dobrý. Teraz mi pichol dýku do chrbtaRadil sa s vami, keď prestupoval do Austrálie?
Veľa sme vtedy spolu debatovali. Odporučil som mu, aby ponuku zobral. Austrália je dobrá krajina na život a aj futbal tam má solídnu úroveň. Je to síce možno angažmán na dohratie, ale Robo je ešte mladý, akiste nie je v cieli kariéry.
Zažili ste situáciu podobnú ako nedávno Mak. Ospravedlnili ste sa v marci 2016 z prípravy s Lotyšskom a tréner Kozák vás už nikdy nepozval…
Dostal som informáciu, že ma povolá na zraz, išiel som za manažérom a vravel som mu, že sa mi naskytá šanca dostať sa ešte na ME, že mi na tom záleží.
Lenže v poslednom zápase pred mojím odletom sa zranili traja hráči a manažér ma nechcel uvoľniť. Nakoniec ma presvedčil, bojovali sme tri kolá pred koncom o play off.
Ako sa na to pozeráte teraz?
Tréner ma nemusel odpáliť z reprezentácie. Zabuchol predo mnou dvere, hoci boli aj iné podobné prípady a neriešil to takto radikálne. Ale nehádžem vinu len na neho, chybu som urobil aj ja, komunikácia nebola ideálna.
Poslal som esemesku asistentovi Tarkovičovi. Mal som sa asi ozvať priamo pánovi Kozákovi a vysvetliť mu situáciu. Je mi to ľúto a keby sa dala táto situácia vrátiť, vyriešim to inak.
Čítajte viac Calzonu nezaujíma, ako dlho ste v lietadle. Mal by Makovi hneď zavolať, inak sa mu kabína Slovenska rozpadneMakov prípad?
Jednoznačne by mal dostať ešte šancu. Chápem, že sa ozval. Nie je jednoduché letieť 24 hodín a prekonávať desaťhodinový rozdiel. Tri-štyri dni sa spamätávate. A potom hráte osem minút v dvoch zápasoch. Robo už pre reprezentáciu niečo urobil.
Aj pánovi Calzonovi pomohol, pod jeho vedením vždy odviedol maximum, dal aj nejaké góly, víťazný hneď v úvode kvalifikácie proti Bosne. Keby nebolo Maka, už by možno nesedel na slovenskej lavičke ani Calzona.
Ste rodák z Piešťan. Trávite čas aj na Slovensku?
Pomerne často. V Šajdíkových Humenciach pri Senici neďaleko golfového ihriska sme si kúpili chatku. Obľúbili sme si golf, hráme ho celá rodina.
Vyzerá ako jednoduchý šport, ale je najťažší, aký som zažil. Najmä technicky. Je na ňom krásne, že strávite päť hodín na čerstvom vzduchu a v prírode.
V lige bojuje viac hráčov o korunu kráľa strelcov. Polievka a Barseghjan dali po jedenásť gólov, Ďuriš desať…
To je dosť málo… Kedysi ich museli najlepší streliť často dvadsať i viac. Nie sú to určite zlí futbalisti, problém vidím v tom, že nejde o klasických bombardérov.
S tým máme problém aj v reprezentácii, chýbajú nám útočníci, akými boli Szili Németh, Robo Vittek, Marek Mintál, ktorý sa stal kráľom strelcov v nemeckej bundeslige. To bol asi náš top strelec v mojej ére. Odkedy skončil v národnom tíme Adam Nemec, nemáme typického zakončovateľa.
Kto vyhrá streleckú súťaž?
Keby zostal v lige Čavrič, bol by to on. Nebudem tipovať, ale prajem titul Mišovi Ďurišovi, s ním som hrával, udržiava si dlhodobo dobrú výkonnosť. Všade dával góly. A v tejto sezóne nebol v lige od začiatku.