Vo futbale ste si vyskúšali aj kurióznu situáciu. Ako šéf futbalového zväzu ste viedli niekoľko mesiacov aj českú reprezentáciu. Prečo ste sa rozhodli pre takúto netradičnú kombináciu?
Bolo to komplikované obdobie. Potrebovali sme dôstojne dohrať kvalifikáciu. Objavili sa problémy so sponzormi i hernou disciplínou v tíme. Hľadal som trénera, vtedy nebol nik vhodný k dispozícii. Ponúkol som tento post Karlovi Jarolímovi, ale ten trénoval Slaviu, ktorá ho nechcela uvoľniť. Trénerom reprezentácie som sa stal len na prechodné obdobie, bola to v tej chvíli nevyhnutnosť.
Vaše meno majú fanúšikovia spojené najmä so Spartou Praha. Ako hráč i tréner ste s ňou získali dovedna desať titulov. Cítite sa ako sparťan?
Áno, dá sa povedať, že som sparťan. Som hrdý na to, že som tam vyrastal a mohol v jej drese hrávať. Zostal som veľkým fanúšikom tohto klubu, nedám naň dopustiť. Sparte vďačím za mnohé.
Foto: Profimedia
Chodíte aj na ligu na Letnú?
Nie pravidelne, len občas. Často cestujem. Ak sa dá, sledujem zápasy v televízii.
Boli ste aj uplynulú nedeľu na derby Slavia – Sparta?
Práve som sa vracal z Japonska. Zápas som videl v televízii. A bol som rád, že som tam nebol.
Prečo?
Sledoval som ho s desaťročným vnukom a nevedel som, či mu nemám zakrývať oči. Toho by som sa na futbale nechcel dožiť. Bola to hanba a jedno z najhorších derby, ktoré som zažil. Pre mládež do 21 rokov neprístupné.
Čo vás najviac sklamalo?
Nehovorím o hre, ale o tom, ako sa k sebe správali hráči. Bez rešpektu a úcty. Červené, žlté karty, niečo medzi wrestlingom, ragby, pôsobilo to všetko na mňa depresívne. Keď sa na to pozeráte s deťmi, ktoré by možno raz chceli hrať futbal, nemáte z toho dobrý pocit.
Na Slovensku i v Česku sa pritom často vraví, že chceme, aby na futbal chodili rodiny s deťmi…
Musím byť spravodlivý, myslím, že sa situácia zlepšuje. Návštevy u nás stúpajú, štadióny bývajú často plné. Ale toto bol zápas, ktorý nás vrátil o niekoľko krokov dozadu. Verím, že niečo podobné sa nebude opakovať.
V Sparte vždy hrávali aj Slováci, viacerí sa stali jej legendami. Momentálne sa medzi lídrov tímu prepracoval Lukáš Haraslín. Ako hodnotíte jeho výkony?
Výborný futbalista. Zarazilo ma, že v nedeľňajšom derby, o ktorom sme hovorili, nenastúpil od začiatku. Momentálne je najlepší strelec mužstva, jeden z kľúčových hráčov, vie obísť súpera, vystreliť, dať gól, je rozdielový futbalista, rád sa na neho pozerám. Určite zaslúžene patrí aj do slovenskej reprezentácie a verím, že ešte sa aj v nej výraznejšie presadí.
Čítajte aj Kapitáni pražských rivalov spoznali tresty za vzájomný konflikt. Slavistickému priťažilo napadnutie Haraslína
Významné obdobie vo vašej trénerskej kariére ste prežili v arabskom svete. Aj v popredných kluboch, ktoré v poslednom čase angažovali veľké hviezdy. Tím Al-Hilal posilnil napríklad Neymar. Ako vnímate tento trend?
Saudskoarabská liga si už urobila meno, jej futbal patrí medzi najlepšie v Ázii, špičkové kluby si môžu kúpiť najlepších hráčov. Urobia všetko, aby sa ešte viac zviditeľnili. Presadzujú sa v ázijskej Lige majstrov. Mení sa tam aj život, Saudská Arábia sa otvára svetu, stáva sa zaujímavou turistickou destináciou, zjednodušuje sa vízová povinnosť. Mám pocit, že aj tam bude o chvíľu podobná situácia ako v Spojených arabských emirátoch, Dubaji. Tiež však platí, že nie je jednoduché tam trénovať, viesť popredné mužstvá.
V čom je to najviac zložité?
Sú tam iné podmienky, iná kultúra, mentalita, aj práca s hráčmi je trošku iná. A tlak na trénera je nesmierne veľký. Keď som viedol Al-Hilal, bol väčší ako napríklad vo Francúzsku. Súvisí to s veľkou popularitou futbalu, záujem médií je enormný, to si u nás neviem skoro predstaviť. Ale ja som tam bol spokojný.