Smiech, plač, bláznovstvo
Tréner Michal Gašparík postavil stredopoliara v piatkovom derby na nezvyčajný post stopéra. Úlohu zvládol, až na nešťastnú vkĺzačku hneď v úvodnej štvrťhodine, keď nedovolene zastavil Medveděva a z penalty padol jediný gól.
Vo finále Slovenského pohára nastúpil desať minút pred koncom. V nadstavenom čase hlavičkou z desiatich metrov rozhodol o tom, že Trnavčania obhájili cennú trofej. „Najlepšia hlava v celej lige,“ kričali v eufórii na šťastného strelca spoluhráči.
Čítajte aj Emotívny kapitán Weiss: Sme smutní, sklamaní, nahnevaní. A burcoval na Dunajskú Stredu
Paur neskrýval radosť.
„Nič krajšie som si nemohol želať. Za posledné minúty prežívam nával emócií, také niečo som si nevedel ani predstaviť. Je to úžasné, smiech, plač, všetko dokopy. Bláznovstvo,“ vravel futbalista, ktorý čoskoro oslávi 31. narodeniny.
Úloha náhradníka mu neprekážala.
„O to je to teraz krajšie. Nebola to pre mňa ľahká sezóna. Prvú polovicu ma trápili zranenia, potom som už bol zdravý, ale ťažko som sa dostával do zostavy, chalani mali formu. Som rád, že som nastúpil vo finále. Ukázalo sa, že aj hráči, ktorí naskočia do zápasu v jeho priebehu, s ním vedia niečo spraviť. To je sila kolektívu.“
Paur vyrastal v Žiline, z nej si odskočil na tri roky do Trenčína a opäť sa vrátil domov. Do Trnavy prestúpil vlani v lete a ťahá už svoju jedenástu ligovú sezónu. „Toto bolo už moje tretie pohárové finále proti Slovanu, dve predchádzajúce neboli úspešné. V mojom prípade platilo – do tretice všetko dobré, konečne to vyšlo.“
V kariére prežil aj nepríjemné chvíle. Mal problémy so srdcom a chvíľu nebolo jasné, či v nej bude môcť plnohodnotne pokračovať. Musel sa podrobiť aj operácii. Našťastie, srdce je zdravé a vydržalo aj nekonečný nával emócií po finále.
„Nebola to nejaká extra operácia, skôr rutinná. Ale je to srdce… Som vďačný, že môžem behať a že sa tento deň stal.“
Foto: SITA, Martin Havran
Do postele s trofejou
Obrovskú radosť prežíval aj trnavský útočník Abdularahman Taiwo. Mal prsty vo dvoch góloch. Najprv päť minút pred koncom vyrovnal a oživil trnavskú nádej. Na konci predĺženia po faule na neho Twardzik z penalty uzavrel skóre (3:1).
„Nedokážem popísať moje pocity, keď som v závere zápasu vyrovnal. Bolo to niečo úžasné. Dal som najdôležitejší gól v celej mojej doterajšej kariére,“ nadchýnal sa 24-ročný nigérijský útočník.
Na Slovensko prišiel pred piatimi rokmi. Začínal v Nitre, potom prežil štyri sezóny v Dunajskej Strede, odtiaľ si odskočil na hosťovanie do Karvinej i Michaloviec. Nikde sa však neuplatnil, ako si predstavoval.
Čítajte aj Šťastný tréner Trnavy: Dnes je taká doba, že sa každý fotí. Dúfam, že sa začne aj piť
Zo Žitného ostrova v lete 2021 prestúpil do dánskeho SönderjyskE. A veľkou okľukou sa vrátil do slovenskej ligy, ale už nie do DAC, ale do Spartaka, kde je na hosťovaní. V trnavskom drese potvrdzuje, že má nos na góly. V devätnástich ligových zápasoch ich strelil deväť.
Vo finále patril k najlepším hráčom, bojoval o každú loptu a napokon strelil dôležitý gól. „Od začiatku sme boli lepší, ale, žiaľ, gól strelil súper. Nevzdávali sme sa a prišla odmena. Pomohli nám skvelí diváci, neustále nám dávali novú energiu,“ komentoval Taiwo.
Čítajte aj Delobuchy, hustý dym a rekordná návšteva. Pozrite sa, ako si užívali Trnavčania trofej
Dodával, že päť rokov pôsobí v profesionálnom futbale, ale doteraz nevybojoval nijakú trofej. „Stále som si predstavoval, aké to bude, keď ju konečne získam. Dnes v noci asi nebudem ani spať. Zoberiem si trofej so sebou do postele,“ smial sa Nigérijčan.
Malý kúsok do 100-ročnej histórie
Tréner Gašparík mal šťastnú ruku. Na vyrovnávajúci gól prihrával Taiwovi striedajúci Brazílčan Azevedo, ten istý hráč, ktorý rozhodol finále pred rokom na Tehelnom poli (aj vtedy v úlohe náhradníka). Vybehol na ihrisko z lavičky spolu s Paurom…
Čítajte aj Žiadna odplata. Trnava vstala z mŕtvych a otočila finále. Spartak obhájil Slovenský pohár
„Trnava mala kvalitnejšie striedania,“ uznal bratislavský tréner Vladimír Weiss.
„Noví hráči priniesli do hry novú emóciu a oživenie. Ja som nemal šťastie v striedaní. Zmrhal, Abubakari i Barseghjan neboli na ihrisku päť, ale 35 minút, nepriniesli zmenu. Nemôže ťahať len desať hráčov.“
Čítajte aj Pyrotechnické šialenstvo v Rakúsku. Na ohňovú šou doplatil aj Slovák
Trnavský tréner Gašparík presne vedel, čo chce, mal od začiatku jasný koncept dvojzápasu so Slovanom, s ktorým sa stretli jeho zverenci v rozpätí štyroch dní. Skúsnosti mal z minulého roka. Aj vtedy po ligovom súboji nasledovalo finále pohára. Aj vtedy Spartak v lige podľahol 0:1, ale o týždeň triumfoval.
„Takto sme si to vysnívali. Mám pocit, že vyhrať druhé finále bolo ťažšie. Mal som stále v hlave, že Slovan nám to chce vrátiť, videl som, že doobjednal zlaté medaily, nachystal tričká na oslavu, myslel to vážne.“
Predpokladal, že vo finále rozhodne jeden gól a hrať sa bude len 90 minút.
„Vrátili sme sa vyrovnávajúcim gólom do zápasu. Potom možno dochádzali Slovanu sily, ale to ťažko povedať. Lebo jeho starší hráči vydržali do konca, Kucka, Kankava, Kašia to sú naozaj mašiny. V závere sme hrali fantasticky. Bolo to pekné vyvrcholenie finále. Asi ešte krajšie ako minulý rok.“
Trnava nikdy doteraz nevyhrala finále pohára dva razy za sebou. „Aspoň malým kúskom sme sa zapísali do 100-ročnej histórie Spartaka. To ma motivovalo,“ uzavrel Gašparík.
