V tejto sezóne ste zatiaľ nedali gól, no máte dve žlté a jednu červenú kartu. Niečo vás nahnevalo?
Nedávno sme hrali derby Lackovce – Jasenov, viedli sme 1:0, potom nám rozhodca vylúčil hráča a nariadil penaltu, ktorú videl iba on. Tak som sa neudržal a slušne mu povedal svoj názor. Určite som ho neurazil.
A tušil rozhodca, kto je Ruslan Ľubarskij?
Isteže. Aj mladší chlapci to vedia. Ale je iná doba, starších si už toľko nevážia, ako za našich čias. Niektorí hrajú v tejto súťaži celý život, ale vedú reči, ako keby mali neviem čo za sebou.
Nešetria ma, pokojne si na mňa aj vyšliapnu (smiech). Ale čo sa týka mojich chlapcov v Lackovciach, sú slušní a inteligentní, nemám s nimi žiadny problém.
Tak, ako vy ste nemali problém dávať góly. Mimochodom, viete o tom, že ste prvým „slovenským“ strelcom v Lige majstrov?
Jasné. Niekde som to už započul. Znižoval som proti Juventusu Turín na 1:3. Dušan Tóth vypálil z diaľky na Angela Peruzziho, ktorý loptu vyrazil. Nemal som už problém.
Mali ste zimomriavky?
Tie som mal pred každým zápasom. Profesionál by stále mal mať v sebe akési napätie, veď chce vyhrať. Aj v Lige majstrov. Hoci proti vám stojí aj supersilný Juventus.
Boli v tom Košice silnejšie ako trebárs dnešný Slovan?
Hm… Mali sme vynikajúci tím, vyrovnaný. Na všetkých postoch. Nechcem ho však porovnávať s dnešnými klubmi. Jedno je však isté, veľa takých mužstiev, akým bol vtedajší 1. FC, odvtedy Slovensko nemalo.
Aj liga, zdá sa mi, bola silnejšia. Akurát nám chýbali európske skúsenosti. Šance sme aj mali, na tomto fóre ich však treba premieňať. My sme to nedokázali a preto sme skončili bez bodu.