Niektoré rekordy sa zrodili v období, nad ktorým sa neraz vznášalo podozrenie z nedovolenej podpory. Sú všetky čisté?
To je veľká a ťažká debata. Medzinárodná federácia zvažovala a mnohí to odporúčali, aby sa napríklad využil príchod nového tisícročia, aby sa všetky rekordy zakonzervovali a začali evidovať nové. Nestalo sa to.
Je otázka, aký by bol dôvod, ktorý by obstál, aby sme niekomu odobrali rekordy. To sa dnes ťažko dokazuje. Nebolo to jednoduché obdobie. A ak aj niekto bral nedovolené prostriedky, nemal istotu, že bude úspešný. Vždy za tým musela byť tvrdá práca. Dnes sú rôzne vymoženosti, ktoré atlétom pomáhajú.
Napríklad?
Lepšie tretry, regenerácia, kvalitná strava, vitamínové doplnky, ktoré sú ešte v norme, ale hranica medzi povoleným a nepovoleným je vždy tenká.
A občas sa narodia také výnimočné typy ako Bolt. Preto si netrúfam povedať, že nejaký rekord už nik neprekoná. Dajú sa však utvoriť aj technické prekážky a začať evidovať rekordy odznova.
Aké?
Zmenia sa jednoducho podmienky. Dajú sa zvýšiť prekážky, zaviesť ťažšiu guľu, zmeniť ťažisko oštepu…
Čítajte viac Legendárny Ukrajinec Bubka po 22 rokoch skončil. Ublížili mu prepojenia na Rusko
To sa už aj stalo…
V júli 1984 hodil Uwe Hohn oštep do vzdialenosti vyše 104 metrov a hrozilo, že najlepším už nebude stačiť futbalové ihrisko. Objavili sa aj obavy o bezpečnosť. Zakázali staré oštepy a na nových posunuli ťažisko o štyri centimetre dopredu.
Výkony boli o desať metrov kratšie. Neskôr sa oštep ešte raz upravoval. V nových podmienkach utvoril svetový rekord v roku 1996 český atlét Jan Železný, ktorý do rozdelenia Československa pôsobil v banskobystrickej Dukle. Platí dodnes.
Najbradatejší svetový rekord vlastní na 800 metrov Jarmila Kratochvílová, zabehla ho ešte v pamätnom roku 1983, keď sa konali prvé majstrovstvá sveta v atletike a ona na nich získala dve zlaté – na 400 i 800 metrov…
Kratochvílová utvorila svetový rekord pred premiérovými MS v Helsinkách na mítingu v Mníchove, kde mala štartovať pôvodne v úplne inej disciplíne.
Aj z toho vidieť, ako bola famózne pripravená. K jej rekordu sa zatiaľ súčasné bežkyne ani nepribližujú.
História MS sa začala písať pred 40 rokmi, v čase, keď už všetky veľké športy mali dávno svoje šampionáty. Prečo tak neskoro?
Atletickí funkcionári dlho chránili výnimočnosť olympijských hier. Atletika bola na olympiáde vždy šport číslo jeden.
Keď sa na čelo konzervatívneho vedenia svetovej atletiky dostal Primo Nebiolo, dochádzalo k zmenám, Talian vedel plávať aj v biznisových vodách, začali sa predávať televízne práva, reklamné plochy a podobne.
Dovtedy si atletika strážila štatút amatérskeho športu, ak sa objavovalo štartovné, tak nanajvýš pod stolom. Odmeny za výkon a výsledok neexistovali.
Čítajte viac Radikálne premeny, tituly na MS, podozrenia z masívneho dopingu. Československé legendy z oválov nespoznáte
Kedy sa začala situácia meniť?
Na 4. MS v Štuttgarte 1993. Atléti už videli, že medzinárodná federácia stále viac bohatne a oni z toho nič nemajú, začali rebelovať. Vyhlásili, že ak nič nedostanú, nebudú štartovať.
Šampionát sa konal v Nemecku a Nebiolo vybavil, že všetci majstri sveta dostanú mercedes. Teda stále nie peniaze. To isté platilo o dva roky v Göteborgu.
Bolo to však neudržateľné, lebo napríklad Železný mal už dva mercedesy, boli mu zbytočné. O dva roky neskôr v Aténach už rozdeľovali prvý raz financie za umiestnenia.