„Je to úžasný pocit. Znamená to, že tento šport robím so srdcom,“ vraví rodák z Čadce.
Aplikácie, dokumenty, potvrdenia, Číňania si na nich dávajú záležať. Mali ste pri vystupovaní z lietadla stres?
Ani nie, zdalo sa mi to celkom jednoduché. Všetko som si vyplnil v predstihu a mal pokoj. Bol som tu však aj pred dvoma rokmi, keď sa pandémia koronavírusu začala šíriť. Vtedy to mali oveľa prísnejšie. Aj preteky nám zrušili.
Vyzerá čínska bublina inak ako slovenská?
Funguje to obdobne ako v kolotoči Svetového pohára. Tam sme na začiatku týždňa vždy absolvovali PCR test. Tu je to o niečo komplikovanejšie – testujú nás každý deň.
Čítajte aj Rovnako ako nováčik mužského turnaja. Pozitívnych je šesť ruských hokejistiek
Čínske PCR testy sú vraj nepríjemnejšie…
(smiech) Môžem to potvrdiť. To, čo som zažil na letisku, sa mi ešte nestalo. Chlapíka, ktorý mi ho robil, som musel zastaviť. Tak hlboko do nosa mi ešte nikto nikdy nešiel. Naozaj nechutné.
Prišli ste vôbec s niekým z domácich do kontaktu?
Nie, to sa nemôže stať, je to veľmi prísne. Domáceho bez skafandra tu nestretnete. Uznávam, pôsobí to zvláštne. Na druhej strane, za tie dva roky som si už na mnohé veci zvykol.
Čo vás zo všetkého obmedzuje najviac?
Respirátory. Vonku je chladno a vo vnútri sa vytvára kondenz. Som z toho prechladnutý.
Mohlo by Vás zaujímať Peking 2022: Kto, s kým, kedy? Pozrite si program olympiády
Nemáte pocit, že svet sa zbláznil?
Možno vám trošku dám za pravdu. (úsmev) Avšak snažím sa minimalizovať kontakty. Neohrozovať kolegov. Nie vždy to ide, niekedy sa človek potrebuje nadýchať aj bez rúška.
Čo vás doteraz najmilšie prekvapilo?
Už len to, že na letisku nikto nerobil žiadne obštrukcie a všetko šlo hladko. Olympijská dedina je pekne vyzdobená, je celá vysvietená, všade sú vlajky. Pravá olympijská atmosféra. Nachádzame sa medzi horami, je tu pekné prostredie.
Podľa Vlhovcov to Číňania organizačne zvládajú na jednotku…
Som na piatej olympiáde, ale takéto ubytovanie sme nikde inde nemali. S kolegom Mariánom Skupekom máme spoločný apartmán, vlastnú sprchu, nemôžem povedať ani mäkké f.
Čítajte aj Zatiaľ najlepšie ZOH, aké tím zažil. Vlha sa podelil s dojmami
New York Post píše, že postele v izbách sú vhodné aj pre kráľovnú…
Sú parádne. Polohovateľné, človek si na nich fajn oddýchne. Predovšetkým poobede, keď sa vraciam z posilňovne. Všetko tu je dobré, aj strava. Je medzinárodná – zelenina, šaláty, miestne špeciality i všakovaké mäso, Číňania si dali záležať.
Niektorí športovci však vravia, že v jedálni sa cítia ako v nemocnici…
Pravda, je to celkom komické. Každý je ohraničený plexisklom. Zo všetkých strán. Pred pár dňami to boli nepriehľadné tabule, potom ich našťastie vymenili. Pri večeri sa aj tak porozprávame, všade sú nejaké škáry. Je to len na oko.
Mimochodom, dáva si aj sánkar na stravu pozor?
Na mňa sa to lepí rýchlejšie, hocičo a hocikedy už do seba nehodím. Pred pretekmi si dám už len ovocie, vždy niečo ľahšie. Poriadne sa najem až po nich.
V Pekingu nie je veľa športovcov, ktorí sú už na piatej olympiáde… Čo to pre vás znamená?
Je to úžasný pocit. Ani sa mi nechce veriť, že sánkujem už 25 rokov. Mám z toho obrovskú radosť. Znamená to, že tento šport robím so srdcom. Je to taká lepšia droga.
Ak by ste sa mali obhliadnuť po štyroch predchádzajúcich olympiádach, ktorý moment bol pre vás najsilnejší?
Hry v Soči. Boli v krásnom prostredí, uprostred hôr, ľudia so slovanskými koreňmi boli veľmi priateľskí. Na základnej škole som sa učil po rusky, mohol som sa s nimi porozprávať. Kamaráti z ostatných krajín mi to závideli.
Ako vyzerá život slovenského sánkara v pár vetách?
Letnú prípravu môže robiť kdekoľvek, ale ak sa chce zamerať na sánky, musí ísť za hranice. Najbližšiu dráhu máme pri Salzburgu, v nemeckom Königsee, tento rok ju však poškodil silný prívalový dážď. Kopec nad ňou sa zosypal. Museli sme ísť trénovať do Soči. Od októbra som prakticky na cestách, tento rok je toho už príliš.
Čítajte rozhovor Petra sa do lyžovania znovu zamilovala. V Číne sa nadýchne a pôjde na to
Aká je čínska dráha?
Iná ako európske. Podobá sa na tú z Pjongčangu. Zákruty sú otvorenejšie, ploché, vyhovujú viac bobistom či skeletonistom. Ani sánkari sa však na nej nestratia.
Akú rýchlosť na nej dosahujete?
Možno 132 až 135 kilometrov za hodinu. Nie je najrýchlejšia.
Inde to je koľko?
Vo Vancouvri 2010 sa šlo aj 150. To je hádam môj rýchlostný rekord.
V Kanade svetom otriasla smrť vášho kolegu Gruzínca Nodara Kumaritašviliho. Poznačí takáto udalosť športovca?
Ani sa nepýtajte. Veľmi. Vo Vancouvri bolo vidieť aj na najsilnejších jazdcoch, Nemcoch a Talianoch, že to s nimi pohlo. Nikdy v živote som si predtým nepomyslel, že niečo takéto sa môže stať.
Úrazy, zlomeniny, otrasy mozgu, to sa občas prihodí, ale smrť? Bola to obrovská tragédia. Prvý a poslednýkrát som bol na dráhe konfrontovaný so smrťou.
Čítajte aj Očakávania Pekingu: Hry okorení aj nórsko-ruský súboj
Čo najhoršie sa v ľadovom koryte môže sánkarovi stať?
Musí vnímať trajektóriu dráhy. Správne časovanie je kľúčové. Ak niečo zmeškáte, potom máte problém, veľmi ťažko sa to zrovná. Sánky sú nestabilné, šmýkajú sa, človek už len zachraňuje situáciu.
Ako by ste laikovi vysvetlili spojenie dobrá jazda?
Znamená to dobrý štart, lebo ak na ňom necháte dve desatinky, v športe, kde rozhodujú tisíciny, to už nedoženiete. Po štarte by mala nasledovať pokojná a vyrovnaná jazda. Musíte mať pocit, že všetko vám vychádza, zákruty sa vtedy na seba ideálne napájajú.
Všetko ide akosi samo. Sánky šoférujete iba tam, kde treba, lebo keď robíte veľa, iba ich brzdíte. Samozrejme, potrebujete aj dobrý stroj.
Vyzerá to ako adrenalínový šport. Je nejaká olympijská disciplína, na ktorú by ste si netrúfli?
Na skokanský mostík by ma ťažko dostali. Mám rád rýchlosť, napokon, sánkari jazdia rýchlo, rád si aj zalyžujem. Ale skoky radšej nie.
S čím budete v Pekingu spokojný?
Ak z toho budú tie dobré jazdy. A – samozrejme – ak zostaneme všetci zdraví.
Dávame do pozornosti Aktuality, diskusie, komentáre... Pridajte sa k nám a sledujte našu FB stránku Šport.Pravda.sk