Slovenská tenisová kométa Renáta Jamrichová sa po víťazstve na Australian Open vrátila domov. Napriek zdravotným problémom šťastná a vysmiata.
V pondelok sa podelila o dojmy z dievčenského grandslamu, ktorý vyhrala ako tretia Slovenka v ére samostatnosti.
Nevedomá jednotka
Veselá kopa, na ktorú sa dobre pozerá a dobre sa počúva. Šestnásťročné dievča z Trnavy, hoci na ňu smeruje množstvo kamier, objektívov i diktafónov, akoby s ničím nemalo problém.
Zavše ho „napína“ od smiechu. Slová ako „super“ a „skvelé“ lietajú z jeho úst hádam tak často, ako víťazné austrálske forhendy.
Od Jamrichovej veľkého úspechu uplynul viac ako týždeň. Medzitým štartovala na jednom ženskom podujatí, no pre bolesti radšej skrečovala. Mala však už dosť času, aby svoj triumf z Melbourne oslávila i vstrebala.
„Ani neviem, ako mám začať,“ rozosmeje sa najväčšia slovenská tenisová nádej.
"Bol to naozaj skvelý týždeň. V každom zápase sa mi hralo dobre, od prvého kola až do samotného finále. Paradoxne, ani tlak som necítila.
Čítajte viac Lieky a tejp. Jamrichová mala na ceste za triumfom na Australian Open trhlinu v brušnom svale
Keď som vyhrala, mala som v sebe pocit, akoby som mala hrať ďalej. Čakala som ďalší gem. Že príde ďalšia loptička a nič sa nekončí. Neverila som, že je hotovo," opisuje víťazné momenty z konca januára.
Takýto úspech vraj už potrebovala. Dlho totiž nevyhrala žiadny turnaj, často končila v semifinále alebo prehrala dokonca vo finále. Až teraz v Austrálii to dotiahla do samého konca. Zároveň sa stala novou juniorskou svetovou jednotkou.
Spočiatku nevedomou…
„Lebo som o tom vôbec netušila. Tréner mi len tak povedal: Inak, ty si svetová jednotka,“ poznamenala.
„Nehovoril som ti o tom zámerne, nechcel som ťa rušiť. Predsa len, je to informácia, s ktorou človek aj tak nič nenarobí,“ uškŕňa sa vedľa sediaci tréner Ján Matúš.
Jamrichovú vedie už siedmu sezónu. Kým jeho zverenka spomienky na Austráliu väčšinou sprevádza smiechom, on akoby si ešte viac uvedomoval, čo sa podarilo. Prežíval každý jej finálový úder.
"Bolo to veľmi intenzívne a teraz mi to príde, že sa to stalo už pred sto rokmi. Renátka na to herne mala, ale dokázať to na kurte je obrovská výzva. Navyše, nastupovala proti dievčatám, ktoré proti nej nemali čo stratiť.
Foto: TASR, Pavol Zachar
Keď ju vidím šťastnú, je to veľká vec. Prežívam mix rôznych pocitov," vraví s pohnutým hlasom a je zrejmé, ktorý prevláda.
Éterická bytosť
Finálový duel hrala v slávnej Aréne Roda Lavera. Tam, kde o deň neskôr zdvihol nad hlavu víťazný pohár Jannik Sinner. A kde večer predtým, ako na kurt nastúpila sama, zvádzali proti sebe päťsetový boj Daniil Medvedev a Alexander Zverev.
Hoci to bolo niečo nové, užívala si to. Vedomie, že možno na tej istej stoličke sedel pred šiestimi rokmi – pri svojom poslednom grandslamovom triumfe – slávny Roger Federer, ju ohromuje doteraz. Je to predsa jej detský vzor.
„Je to veľmi špeciálne, ani sa mi o tom nesnívalo. Už sa to blíži, ktovie, možno ho raz aj stretnem,“ smeje sa veselá tínedžerka, ktorá nepodľahla majestátnosti jednej z najväčších tenisových arén na svete.
„Len si to predstavte – obrovská plocha, úplne iný zvuk odrazu loptičiek, jednoducho iná kulisa a vy sa v tej chvíli musíte sústrediť na svoje veľké finále,“ pripomína tiahu momentu Matúš.
Čítajte viac Legendárny Šmíd: Tu si ľudí, ktorí niečo dokázali, vážia. Neviem, ale keď ide Mečíř po Bratislave, asi ho netľapkajú po pleci, hoci si to zaslúži
O dievčati, ktoré ešte nedávno denne vozil z Trnavy do Bratislavy, aby sa mohli plnohodnotne pripravovať, vraví, že je malý génius. Nazýva ju éterickou bytosťou, ktorá keď hrá zápas, nevníma, čo si myslí celá planéta. „Keď je na kurte, je to iná osobnosť,“ opisuje.
Svoj ľudský rozmer Jamrichová naznačila aj po finále, keď namiesto nekonečnej radosti podišla za nešťastnou Emerson Jonesovou, objala ju a povedala pár milých slov.
Gesto hodné šampiónky.
"Sme kamarátky. Ale keby aj nie, tušila som, ako sa cíti. Ak by som prehrala, sedím tam a plačem. Dokážem sa vcítiť do kože hráčky, ktorá prehrá na domácej pôde.
Prišlo mi to ľúto, veď aj ona si zaslúži veľký kredit. Navyše, je o rok mladšia ako ja. Boli sme tam samé, chcela som jej povedať, že aj finále je super výsledok," vraví sympaticky.
Jednoducho dobrá duša z Trnavy.
"Keďže nie som až tak často na Slovensku, je pre mňa dôležité vytvárať si priateľstvá a mať rada ľudí aj mimo rodnej krajiny. Nerada sa pozerám na veci cez akúsi konkurenciu, všetky sme tam kvôli nejakému zámeru.
Preto, že máme rady tenis. Tešia ma úspechy druhých, no poteší ma tiež, keď iní majú radosť z mojich úspechov," vysvetľuje rozvážne.
O rok už ako Aryna
Po finále jej vraj šiel mobil vybuchnúť. Chodili jej správy od rodiny, priateľov. Ozvala sa Dominika Cibulková, napísala aj strelkyňa Danka Barteková.
Čítajte viac Bodaj by ste mali pravdu, reagoval nenápadný tenista zo Spiša, keď sme ho trošku podpichli. Z elity pomaly stráca rešpekt
Osobne zagratulovala legendárna Billie Jean Kingová, silno objala zasa bývalá skvelá slovenská tenistka Daniela Hantuchová.
„Vravela, že mi gratuluje a že dúfa, že o rok už budem držať veľký pohár. Ako Aryna Sobolenková. Trošku som sa schladila,“ usmieva sa ešte aj týždeň po tejto hláške.
Jamrichová je však mimoriadne rozumná. Vie, aká dlhá cesta vedie na vrchol. Aká je náročná a že skratky neexistujú.
„Nikdy som jej nediktoval. Viedol som ju smerom, ktorým ju to ťahalo. Rozprával som sa s ňou ako s dospelou,“ prízvukuje Matúš.
Navyše, nad životom dcéry naďalej bdejú aj starostliví rodičia. A hoci jej kariéra začína naberať profesionálne parametre, vzdelanie je naďalej nanajvýš dôležité.
„Aj Renátka je nastavená na pomalšiu cestu. Nebude to tak, že sa teraz vrhne len na tenis. Progres v rebríčku nemusí byť taký rapídny. Verím, že do svetovej špičky sa postupne dostane, no bude to skôr pomalšia cesta,“ zamýšľa sa Matúš.
Ktovie, ako to bude. Na budúci rok pôjde do Melbourne už nie ako dievča, ale ako žena. Víťazstvom v juniorke si totiž zabezpečila minimálne účasť v seniorskej kvalifikácii Australian Open. K ženskému tenisu však striedmejšie privonia už tento rok.
V živote Renáty má všetko svoj čas a postupnosť. Teraz ju čaká dvojtýždňové ničnerobenie.
Trhlina v bruchu stále bolí.
