Legendárny Šmíd: Tu si ľudí, ktorí niečo dokázali, vážia. Neviem, ale keď ide Mečíř po Bratislave, asi ho netľapkajú po pleci, hoci si to zaslúži

„Sinner však nemá alternatívu. Stále si ide program Rai 1, nemá k dispozícii Rai 2 či Rai 3. V tomto je ako Nadal,“ vraví bývalá svetová jednotka vo štvorhre.

Aký ohlas má jeho triumf v Melbourne?

Momentálne môže pokojne kandidovať aj za prezidenta. A viem si predstaviť, že ľudia by si ho teraz aj zvolili. Dnes je to najväčší taliansky hrdina.

Znamená to pre Talianov viac ako nedávne víťazstvo v Davisovom pohári?

Jednoznačne áno. Navyše, povedzme si pravdu, že súčasný formát Davisovho pohára je poriadna kravina a nikoho prakticky nezaujíma. Jednoducho to pokazili – už to nie je ako za našich čias. Aj preto trofej z Melbourne rezonuje neporovnateľne vi­ac.

Zrodila sa teda hviezda?

Jannik v Austrálii potvrdil, že sa v posledných mesiacoch neskutočne zlepšil. Už nejaký čas počúvame, že po Djokovičovi postupne prevezme žezlo trio Carlos Alcaraz – Jannik Sinner – Holger Runne, ale ten posledný sa zatiaľ na nich nechytá.

Španiel síce vyhral Wimbledon i US Open, ale ak ste videli jeho štvrťfinálový duel so Zverevom, pôsobil totálne bezradne. Viete, aký mám z Alcaraza pocit?

Čítajte viac Z 0:2 na 3:2. Sinner dokázal veľkú vec, americkému rebelovi je z nej dodnes nevoľno. Medvedev bude týždeň mŕtvy

Hovorte…

Že do každého úderu ide na sto percent, no keď dá do toho zrazu o trošku menej, má problém. Vtedy sa s ním dá hrať vyrovnaná partia. V pondelok som dlhšie telefonoval s Petrom Kordom, gratuloval som mu, lebo jeho dcéra vyhrala ďalší významný golfový turnaj v Amerike.

Veľa som sa ho pýtal, jeho syn Sebastian má veľký talent, ale neustále je zranený. Debata sa zvrtla aj na dnešný tenis, mám pocit, že kedysi každý z nás mal svoj štýl, dnes to je akýsi ping-pong od základnej čiary.

Čo vám na to povedal Korda?

Že sa to nedá porovnať. Dnešní chalani dávajú na kurte strašné bomby, majú oveľa ľahšie rakety vypletené prakticky silonom, žiadnymi strunami ako my. Aj loptičky sú úplne iné.

Sinner hrá svojú „vytĺkačku“ od základnej čiary, robí to skvele, ale nemá alternatívu. Stále si ide program Rai 1, nemá k dispozícii Rai 2 či Rai 3. V tomto je ako Nadal. Keby mal Daniil Medvedev viac energie…

Vyhral by?

Podľa mňa áno. Dohnala ho však únava. Na kurte strávil dovedna 24 hodín a poviem vám, to je strašné. Na US Open som sa kedysi dostal do štvrťfinále vo dvojhre, v debli sme spolu s Fitzeraldom turnaj vyhrali. Viete, ako som potom vyzeral? Dva týždne po návrate z New Yorku som mal ešte mŕtve nohy.

A dokážem si predstaviť, ako to v Melbourne počas finále vyzeralo na kurte. Tí dvaja tam lietali ako handry a zasypávali sa brutálne rýchlymi údermi. Dnes sa hrá fyzicky mimoriadne náročný tenis. Keď si spomeniem na Miloša Mečířa (smiech).

Čo vám napadne?

Že to bol neuveriteľne bystrý a šikovný hráč, ale jeho bekhend sme volali hokejka. Pri forhende zasa dvíhal koleno. Preboha, to dnes už nikde neuvidíte. Medvedev i Sinner majú taký úder z forhendu, že dovidenia.

Kedy sa vám prvýkrát dostalo do uší meno Sinner?

Pred rokmi na turnaji v Ríme, viedol ho tam tréner Riccardo Piatti, môj dobrý kamarát. Predstavil mi vyhúkaného chlapca so šiltovkou a vraví mi: „Pozri sa naňho, on sa to raz naučí“. Bolo na ňom niečo.

Ale napadlo by vám, že to raz bude grandslamový šampión?

To teda vôbec. V minulosti som mal na starosti talianskych hráčov do 20 rokov. Vrátane žien. Keby ste mi vtedy povedali, že Flavia Pennettová raz ovládne Flushing Meadows, poviem, že ste sa zbláznili. Alebo že Francesca Schiavoneová si odnesie titul z Roland Garros. Prišlo mi to nemožné.

Chcel som od nich základné cvičenia, trebárs tridsať forhendov do kurtu, čo som dal aj bez tenisiek a oni sa na mňa pozerali, či mi nešibe. Ale to sú ženy, iný svet.

Sinner zo širšej svetovej špičky pôsobí na kurte najpokojnejšie. On zrejme nie je taký typický Talian, však?

Pochádza od Bolzana, kúsok od hraníc s Nemeckom. Aj sa správa a vyzerá ako Nemec. Ryšavý je ako Boris Becker. Pravý Talian je napríklad Matteo Berrettini. Sinner je ako Mercedes, ktorý naštartuje, keď je plus, ale aj mínus 50 stupňov Celzia.

Taliani sa skôr stotožňujú s mentalitou Ferrari – keď ide, nikto ho nepredbehne, ale stane sa mu trebárs aj to, že vám ráno nenabehne.

Dokážu sa teda so Sinnerom natoľko stotožniť?

Majú z neho radosť. Imponuje im jeho skromnosť. Navyše, z grandslamového titulu sa tu naposledy tešili veľmi dávno.

Spomenuli ste Beckera, ktorého ste v minulosti aj trénersky viedli. K jeho popularite má Sinner zatiaľ ďaleko, však?

V tejto chvíli je to neporovnateľné. Boris vyhral Wimbledon, keď mal sedemnásť. On bol v Nemecku naozajstný pán. Úplne iná kategória.

Bol som s ním rok a pol, keď nad ním Ion Tiriac začal strácať kontrolu. Keď hral Becker zápas, bol v totálnom tranze, na kurte mal často otvorené ústa ako kapor. Jannik popri ňom pôsobí veľmi pokojne.

Zrejme ste rád, že už je z basy von…

To teda áno, na Vianoce sme si zavolali a popriali všetko dobré. Žije s priateľkou v Miláne, kde študuje aj moja dcéra, keď za ňou vybehnem, pôjdeme spolu s Borisom na obed.

V minulosti sme často hrávali šach, pýtal som sa ho, či ho to drží aj naďalej. Smial sa, že sa medzitým zlepšil, za mrežami mal asi dosť času.

Čo sa stalo, že sa Sinner v posledných mesiacoch tak výrazne zlepšuje?

Začal si viac veriť, pomohlo mu, keď na Turnaji majstrov zdolal v základnej skupine Djokoviča, hoci s ním potom vo finále prehral. Sebavedomie má úplne iné.

Bývalý šéf Australian Open Paul McNamee vraví, že nová veľká trojka je odteraz Djokovič, Alcaraz, Sinner. Sedí to?

Novak v Austrálii nehral tak dobre, ako predtým. Aj keď ho neodpisujem. Najbližšie dva-tri roky tam ešte bude. A s ním Medvedev, Alcaraz, Sinner, časom sa možno pridajú Runne a Shelton. Čiernym koňom je pre mňa Korda.

Po tom, ako Sinner v semifinále zmietol Djokoviča, sa začalo hovoriť, že na Srbovi bolo prvýkrát badať pokročilý vek…

Náznaky tam boli. Problémy mal už v prvom kole proti mladému Chorvátovi. Neviem, či to bol vek, ale v každom prípade to nebol starý Novak Djokovič. Ale opakujem, neodpisujem ho ešte.

A čo Nadal, veríte, že o štyri mesiace v Paríži ešte niečo vyvedie?

Rok nehral, nedokážem si predstaviť, že by sa vrátil na svoju niekdajšiu úroveň. Potrebuje fyzičku i svoje tradičné nasadenie, keď z niečoho stratí, má problém. Tiež má len jeden program a žiadnu inú alternatívu. Bude to mať veľmi ťažké, najmä, keď si od tohto kolotoča odvykol.

Dokážete si predstaviť, akí budú nažhavení jeho súperi? Nadal bol mýtus, keď ste proti nemu nastupovali, už ste boli na niekoľko kusov rozsypaný. Tá aura je čiastočne preč a každý si bude teraz proti nemu veriť.

Všetkých to raz čaká…

Presne. John McEnroe svoju auru stratil na Masters v Madison Square Garden v New Yorku v roku 1986. Prehral tam s Bradom Gilbertom. Všetci sme si vraveli, že to hádam ani nie je možné, lebo Gilberta sme zdolávali.

John, ktorý bol na kurte magor a génius zároveň, v ten deň svoju auru stratil. Potom to už nebolo ono. Čaká to aj Djokoviča. Ale je neuveriteľné, ako vyzerá v 36 rokoch. Klobúk dole pred ním.

Mužské finále opäť totálne zatienilo to ženské, však?

Teraz budem maximálne úprimný a pre niekoho možno aj nediplomatický, no ženy by mali ďakovať mužom, že majú rovnaké odmeny na grandslamoch. Ženský tenis by bez mužského neprežil, to je fakt.

Keby som bol riaditeľom turnaja, na centrálny kurt dám maximálne ženské semifinále a finále. Nehnevajte sa, ale inak to nikoho nezaujíma, na mnohé zápasy nepredáte ani lístky. Navyše, tam je naozaj všetko možné.

Čo také?

Keď Emma Raducanuová vyhrala US Open, povedala, že najťažšie bolo pre ňu druhé kolo kvalifikácie. Čo to má znamenať? Zoberte si posledný Turnaj majsteriek v Mexiku, na semifinále sa prišlo pozrieť 300 ľudí. Prosím, naozaj neporovnávajme mužský a ženský tenis.

Ale nebolo to predsa vždy takto. V 90. rokoch ľudia poznali minimálne hráčky prvej svetovej desiatky a tie pravidelne súperili o tituly.

Pravda, boli tam hráčky, ktoré mali konštantnú výkonnosť. A na mnohé sa veľmi dobre pozeralo – Šarapovová, Kurnikovová, Sabatiniová. Po športovej stránke sú to však dva neporovnateľné sve­ty.

S týmto názorom by ste dnes na oficiálnych miestach mali vážny problém…

(úsmev) Ja viem, keby to dnes nahlas povedal napríklad Stefanos Tsitsipas, tak ho azda aj vylúčia z ATP. No je to môj názor a je mi jedno, čo si kto myslí. Hovorím vám to slobodne tu doma pri kávičke.

Mimochodom, zaregistrovali ste, že Slovensko má tiež grandslamovú šampiónku?

Ale áno, donieslo sa mi to. Od kamaráta. Aj o Lukášovi Kleinovi viem, že Zvereva mal na lopate. Strašne by som vám prial ďalšieho „Méču“ (Miloša Mečířa, pozn. red.), to bol tenisový génius.

Ako ďaleko je od dievčenského titulu Renáty Jamrichovej k ženskej svetovej špičke?

Pozrite, určite je veľmi šikovná. A medzi ženami je možné naozaj všetko.

Nikdy ste sa nechceli vrátiť žiť do Česka?

Kdeže, keď si už raz zvyknete na Taliansko, potom sa to už nedá. Som tu viac ako 25 rokov, mám tu mnoho kamarátov a žije sa mi tu dobre. Na piedestál sa často vynášala Amerika, ale ja vravím, že tá pravá Amerika je tu v Taliansku.

Čo vám tak veľmi učarovalo?

Napríklad dnes nám tu svieti slniečko, to v Bratislave teraz asi nemáte (úsmev). Žijem pri San Maríne, pár kilometrov od mora, momentálne tu je príjemných pätnásť stupňov. Aj ľudia tu sú fajn, nezávidia si, vážia si športovcov, ktorí niečo dosiahli.

Neviem, ale keď ide Mečíř doma po meste, asi mu negratulujú a nepýtajú sa ho na niekdajšie zápasy. Tu by sa mu dostalo neskutočného uznania a verte, že on si ho zaslúži. Ktovie, či si vy na Slovensku dokážete predstaviť, aké máte veľké futbalové hviezdy.

Koho myslíte?

Napríklad Mareka Hamšíka a Stanislava Lobotku. Veľkí borci, Taliani ich veľmi uznávajú. Myslíte, že by ich aj v Bratislave na každom kroku ťapkali po ramenách? Keď vyhral Neapol titul, bola to veľká vec.

Pár metrov odo mňa býva Salvatore Bagni, bývalý futbalista, ktorý s Maradonom vyhral prvý titul za Partenopei. Vraví mi, že futbal nie je tenis, že do prvej alebo druhej ligy sa dostane jedno dieťa z 50-tisíc. Je to veľmi ťažké.

Taliansko už nebude desiatky rokov čakať na grandslamového šampióna, však?

Keď má Sinnera, tak zrejme nie. Nejaké grandslamy určite ešte vyhrá, aj keď ostatní mu to nedajú zadadmo. Djokovič urobí aj nemožné, aby pozbieral ďalšie trofeje – bude chodiť na záchod, krívať, nechá sa ošetrovať a všetky tie nezmysly, ktoré ATP hráčom povolila.

Malá potreba, potom veľká, masáž na kurte, vymieňanie si trička, to je hotový blázninec. Troška sa to zneužíva. Ale všetka česť, aj tak sú to borci.