Od konca októbra však opäť naplno trénuje a tento týždeň sa v Moskve na majstrovstvách Európy vzduchovkárov zúčastní na prvom vrcholnom podujatí od návratu na strelnicu. „Bude to pre mňa čosi nové. Po dlhom čase sa predstavím na vážnom podujatí s veľkou konkurenciou. Už sa na to teším,“ priznáva 29-ročná športová strelkyňa-puškárka Daniela Demjén-Pešková.
Aké máte na šampionáte ambície?
Forma aj doterajšie výsledky v sezóne naznačujú, že by to mohlo dopadnúť dobre. Pripravená som, uvidíme, ako to zvládnem psychicky. Budem spokojná, keď sa priblížim tréningovým výsledkom. Finále by ma potešilo.
Na aké umiestnenie by mohli vaše tréningové nástrely stačiť?
Aj na medailu, ale nechcem mať veľké oči. Bude to pre mňa prvé naozaj vážne podujatie po dlhom období. Môžem len prekvapiť. Dobré pre mňa je, že na januárovej Veľkej cene Mníchova, kde sa predstavila širšia špička, som sa dvakrát dostala do finále.
Aký máte v Moskve program?
Letím v pondelok, v stredu súťažím a vo štvrtok letím naspäť. Okrem svojej disciplíny absolvujem aj tímovú súťaž so Zolom Balážom, čo je novinka šampionátu. Rada by som vzala aj dcérku, ale finančne by to bolo náročné, preto ostáva doma s babkou a ocinom. Verím, že to zvládnu. Prvý tréning absolvovali už v januári počas Veľkej ceny Mníchova, vtedy to boli dva dni. Najťažšie to asi bude pre mňa.
Spomenuli ste psychiku. Strieľa sa vám, už ako mamičke, ľahšie?
Áno, cítim v tom posun. Zmenili sa mi priority. Streľbu mám stále veľmi rada, ale už to nie je najdôležitejšia vec v mojom živote. O to sa mi strieľa jednoduchšie. Teraz to však bude trochu náročnejšie. Majstrovstvá Európy sú veľká súťaž a chcem dosiahnuť dobrý výsledok.
Foto: SITA
Ako sa zmenil váš vzťah k streľbe?
Ročná pauza mi veľmi prospela. Tomuto športu sa venujem od desiatich rokov a po takom čase sa dostávate do stereotypu. Radosť z tréningov a súťaží bola menšia, neustále som cítila tlak a veľké očakávania. Teraz je to najmä o radosti, streľba mi chýbala. Trochu som sa obávala, či príliš výkonnostne neklesnem, ale nezabudla som to. Len sa mi bez dcérky horšie odchádza na súťaže v zahraničí (smiech).
Beriete tréning aj ako oddych od materských povinností?
Určite áno. Teším sa na ne a ešte viac na súťaže. Preto chodíme aj na nižšie slovenské ligy, aby som si to užila. Už aj cestovanie na súťaže mi chýbalo.
Čo robieva dcérka počas vášho tréningu?
Odveziem ju k babke. U nej v práci má „jasle“, kde si ju na tie dve-tri hodinky odložím.
Bola sa na vás pozrieť už aj na strelnici?
Chodí so mnou skoro na všetky súťaže. Keď celý čas prespí, tak sa mi zvyčajne celkom darí. Som rada, že je nablízku, cítim od nej pozitívnu energiu. Teraz pri vzduchovkárskych disciplínach nie je na strelnici taký hluk, bez problémov vydrží s manželom alebo babkou niekde v rohu haly. Pri malorážke to už bude komplikovanejšie.
Vytvorili ste aj nové slovenské rekordy. Darí sa vám teraz viac ako pred pauzou?
Povedala by som, že sa mi darí viac. No rekordy sú spôsobené najmä zmenou pravidiel po olympiáde. Strieľame na desatiny, čo mi pomohlo. Predtým som strelila jednu-dve deviatky a bola som mimo finále. Teraz, keď triafam vysoké desiatky, môžem si dovoliť aj nejakú deviatku a stále som v hre.
V januári ste absolvovali aj druhú svadbu. Plánovanú?
Samozrejme. Tá prvá, ktorú sme mali v živom vysielaní v rádiu, bola spontánna. Teraz sme absolvovali klasický cirkevný sobáš. Zábava bola výborná, aj Dominice sa páčilo.