V tom do dverí vstúpi človek, ktorého dve dekády obdivoval. Pred sedemnástimi rokmi – ak by sa dalo – by ho nosil na rukách a aj dnes vie, čo presne robil 11. mája 2002.
Miroslavovi Šatanovi nikto pred nosom len-tak dvere nezavrie.
Naopak, jeho priezvisko a hokejový príbeh, ktorý sa za ním ukrýva, ich dokorán otvárajú. A po jeho ponuke na spoluprácu a natiahnutej pravačke pravdepodobne skočia na Záhorí, Orave, Horehroní i Zemplíne.
Také silné sú spomienky na zlatú generáciu, taký rešpekt a obdiv vzbudzuje jej kapitán.
Kto by nechcel aspoň na chvíľu spojiť meno Šatan s tým svojím? Kto iný má väčší potenciál pritiahnuť sponzorov do stále mimoriadne obľúbeného, ale podvyživeného športu?
Aj preto delegáti na kongrese SZĽH urobili to najlepšie, čo mohli.
TV Pravda: Martin Kohút podporil kandidatúru Miroslava Šatana na pozíciu prezidenta SZĽH:
Dôveru vložili do rúk lídra. Múdreho a rozhľadeného. Keď si to vyžaduje situácia, tak vášnivého, ale spravidla pokojného a rozvážneho. Taký bol Šatan na ľade, taký bude aj na funkcionárskej stoličke.
Výčitka, že od hokejky sa do prezidentského kresla neskáče, tentoraz neobstojí.
Šatan počas kariéry veľa skúsil – pätnásť sezón hral v najlepšej súťaži sveta a videl, ako funguje bezchybný hokejový kolos. Posledné dva roky privoňal aj ku kancelárskej práci – aj ako generálny manažér reprezentácie obstál.
Alebo poznáte hráča, ktorý by mu pred šampionátom v Košiciach povedal: nie, som unavený, nechce sa mi?
Opraty do rúk vzali zlatí chlapci. Nech im to aj v oblekoch ide tak dobre ako na ľade.