V slávnostnom prejave Jágr poďakoval najmä rodičom a povedal, že Pittsburgh je jeho druhým domovom. Davy fanúšikov na tribúnach pobavil niekoľkými vtipnými vetami.
Pri začiatku ceremoniálu už na legendu Penguins čakalo na ľade niekoľko blízkych ľudí vrátane matky Anny a priateľky Dominiky Branišovej. Následne prichádzali ďalšie osobnosti spojené s kariérou Jágra v Pittsburghu.
Medzi inými tam bol aj Jiří Hrdina, ktorý hral s Jágrom v rokoch 1991 a 1992 a spolu sa tešili zo Stanleyho pohára. Ako posledné prišli legendy klubu Ron Francis, Mario Lemieux a za nimi Jágr.

Po nástupe sa na veľkoplošných obrazovkách premietali spomienkové videa Jágrovho pôsobenia v klube od začiatku až po jeho odchod do Washingtonu. Vo videu bolo mnoho vyjadrení od bývalých spoluhráčov, fanúšikov a ďalších ľudí z hokejového sveta.
„Chceli sme najlepšieho hráča draftu toho roku, ale nevedeli sme, že to bude jeden z najlepších hráčov celej histórie NHL. Vďaka za všetko, čo si pre Penguins urobil,“ uviedol Craig Patrick, ktorý bol generálnym manažérom Pittsburghu v čase, keď ho tím draftoval. Potom už dostal slovo Jágr.
„Zatrénoval som si s mužstvom a bol som veľmi dobrý,“ zavtipkoval na úvod Jágr. „Sú to skvelé spomienky. Spomínam si na prvého trénera, ktorý povedal: Dnes je skvelý deň pre hokej. A ja musím povedať, že dnes je skvelý deň pre mňa,“ skonštatoval Jágr.

Priznal, že je pre neho veľká česť, že jeho dres bude vyradený. „Vždy som veril v Boha a vo vyššiu moc. A keď niečomu veríte a prajte si to, tak sa to stane. Keď som videl Maria Lemieuxa, želal som si, aby som mohol niekedy hrať s ním, a to sa mi splnilo,“ povedala česká legenda.
„Ďakujem fanúšikom a ľuďom v Pittsburghu. Od prvého dňa, keď som tu bol draftovaný, do posledného dňa, keď som bol vymenený,“ pokračoval Jágr. Pre 18-ročného mladíka nebol príchod do nového sveta jednoduchým krokom.

„Celých 11 rokov bolo skvelý. A pravdepodobne to boli najlepšie roky môjho života, ďakujem za to. Pittsburgh Penguins je mojim druhým domovom,“ vyhlásil 52-ročný hokejista a majiteľ klubu z Kladna.
„Neviem či máme čas, ale je to môj deň, tak si to natiahnem,“ pobavil opäť tribúny. Potom prečítal mená všetkých hráčov, s ktorými v Pittsburghu hral a ktorí boli súčasťou tímu, a poďakoval im.
„Moje posledné a najväčšie poďakovanie patrí mojim rodičom,“ povedal, odišiel za mamou a objal ju. „Musím poďakovať môjmu otcovi. Minulý rok zomrel, ale ja viem, že sa pozerá. Ďakujem tati.“
Na záver vyzdvihol mamu, ktorá mu pomáhala v začiatkoch kariéry v NHL. „Moja mama sa presťahovala z Česka do USA, keď som mal 19 rokov, a žila tu so mnou desať rokov. Chcem povedať: Ďakujem za všetko, čo si pre mňa urobila, vážim si toho,“ zakončila svoju reč legendárna 68.