„Keď som v polovici tejto sezóny začal hrávať, povedal som, že po jej skončení skončím. Na tom sa nič nezmenilo,“ zdôraznil 39-ročný veterán, jediný slovenský štvornásobný medailista z majstrovstiev sveta pred médiami.
Aké spomienky budete mať na posledný zápas kariéry a na posledný svetový šampionát?
Šlo o povinný zápas bez nejakého extra náboja. Obe mužstvá už postúpiť nemohli, hrali o konečné umiestnenie. Postup do štvrťfinále nám ušiel najmä v zápase proti Francúzsku. Inkasovali sme dva góly v oslabení o dvoch, potom o jedného hráča. Mrzí aj strata bodu, prípadne dvoch z úvodného zápasu proti Česku. Od víťazstva nás delilo niečo vyše dvoch minút. Mali sme mladé mužstvo, učí sa aj na vlastných chybách. Z týchto dvoch zápasov sa musíme do budúcnosti poučiť. Najmä mladí chlapci, ktorí mali na šampionáte premiéru.
Bol to naozaj váš posledný zápas v slovenskej reprezentácii?
Bol.
Utierali ste si po skončení slzy do dresu?
(uvoľnene)Nie. Nemám dôvod plakať. V polovici sezóny, keď som začal hrávať, som povedal, že bude moja posledná. Nič sa na tom nezmenilo. Možno aj mne sa teraz tomu ťažko verí, že je koniec. Myslím si, že je to správne rozhodnutie. Stojím si za ním.
Neláka vás budúcoročný svetový šampionát v Česku?
(s úsmevom) Nie. Myslím si, že tréneri budú pokračovať v tom, čo začali tento rok. Prebudovávajú mužstvo, omladzujú ho. Nerád by som kazil vekový priemer. Teraz po zápase je možno lákavé nad tým rozmýšľať.Keď som skončil sezónu so Slovanom, povedal som, že definitívne sa rozhodnem možno v lete. Rozhodol som sa už teraz.
Sľúbili ste to rodine?
Každý rok jej sľubujem, že už skončím. Podporovala ma, keď som sa rozhodol hrať. V posledných rokoch sa to vždy nejako ťahalo. Je to naozaj definitívne.
Poviete najkrajší moment kariéry?
Zlato z majstrovstiev sveta v Goteborgu 2002 a v NHL Stanley Cup s Pittsburghom v roku 2009. To sú dva momenty, ktoré mi asi najviac rezonujú v pamäti.
Najväčšie sklamanie?
Prehra vo finále majstrovstiev sveta v Petrohrade 2000 i prvé prehraté finále s Buffalom v NHL. To sú asi moje najväčšie športové sklamania.
Viete si predstaviť život bez hokeja?
Snažím sa. Úplne nie, lebo som to ešte nezažil.
Končíte aj klubovú kariéru?
Končím úplne. Opakujem ešte raz: práve som ukončil svoju hokejovú kariéru.
Čo by zmenilo vaše rozhodnutie?
Neviem si nič také predstaviť. Neviem. Asi by mi do krvi museli vstreknúť zázračný hormón. (smiech)
Vedeli spoluhráči, že nastupujete na posledný zápas?
Myslím, že áno. Vedeli.
Čo vám prebehlo hlavou, keď rozhodcovia odpískali koniec?
Bol som rád, že sme vyhrali posledný zápas na turnaji. Mrzí nás, že sme nepostúpili, ale aspoň som sa rozlúčil víťazstvom.
Mali ste blízko ku gólu. Nemrzí vás, že ste ho nedali?
Nemrzí, lebo sme vyhrali 4:3. V závere som sa usiloval trafiť prázdnu bránku. Nemal som veľa času, ale vyskúšal som to.
Plánujete rozlúčkový zápas?
Zatiaľ nemám také plány.
Už viete, čomu sa budete venovať?
Hlavne rodine. Štvorročná dcéra sa ma pýta každý deň, kedy prídem domov. Budem dobiehať, čo som zameškal za posledné dva-tri týždne a šesť týždňov v príprave.
Budete žiť v Amerike alebo na Slovensku?
Máme dva domovy: aj na Slovensku, aj v Amerike.
Mal by tréner Vůjtek pokračovať pri slovenskej reprezentácii?
To nie je otázka na mňa. O tom musia o tom rozhodnúť kompetentní ľudia vo výkonnom výbore.
Ostanete po skončení šampionátu doma?
Pôjdeme do Spojených štátov. Budem oddychovať.