So svojimi výkonmi nie je spokojný ani obranca Daniel Brejčák (36), nový kapitán Popradčanov.
Celú vlaňajšiu sezónu vynechal pre zranenie predného skríženého väzu v kolene a následnú operáciu.
Prekonať náročné obdobie mu pomohli rodina a kamaráti.
V čom pre vás nastala najväčšia zmena po prevzatí kapitánskej funkcie?
Keďže som rok nehral pre zranenie, ani som nečakal, že dostanem takúto možnosť. Naložili mi trochu viac ako som si predstavoval. V prvom rade som sa chcel sústrediť na to, aby som bol plnohodnotný člen tímu. Takáto pocta sa však neodmieta.
Keď som bol malý chlapec, ani mi nenapadlo, že niekedy budem kapitánom Popradu. Je to pre mňa veľká česť a zodpovednosť. Nie je to však vôbec jednoduché. V kabíne máme 25 hráčov, každý má ego a potreby. Pre mňa je to vysoká hokejová škola. Mojím cieľom je, aby mužstvo fungovalo.
Človek musí ísť často aj za svoje hranice. Snažím sa robiť veci, ktoré sú v prospech tímu a nie v prospech jednotlivcov. Keď sa tímu darí a všetko klape, je to jednoduchšie.
Keď sa prehráva, je problémov, ktoré treba riešiť, viac. Musím sa postarať o to, aby mužstvo neupadalo do depresie a držalo sa na pozitívnej vlne.
Vlani vás z hry odstavilo na celú sezónu vážne zranenie, ktoré si vyžiadalo operáciu. Nemali ste už myšlienky – aj vzhľadom na váš vek – o ukončení kariéry?
Keď som sa zranil, povedal som si, že sa nevzdám. Mohlo to byť už po operácii. Bol som pripravený urobiť všetko, aby som sa vrátil na ľad. Mal som obrovskú podporu a okolo seba skvelých ľudí. Najviac mi pomohli manželka, rodičia, sestry a kamaráti. Verili mi a podporovali ma v mojom návrate.
Čítajte viac V kádri máme päť Rusov. Dostať ďalších na Slovensko bude ťažšie. Nová kocka? Čoskoro bude realitou, vraví šéf Humenčanov
Mali ste aj ťažšie obdobie?
Samozrejme. Počúval som aj odstrašujúce prípady o hráčoch, ktorí aj pri menších zraneniach museli ukončiť kariéru v mojom veku. Ja som však zostal pozitívny a veril som tomu, že keď operácia dopadne dobre, podarí sa mi vrátiť sa späť.
Nejaké pochybnosti prišli, ale v lete som mal skvelú prípravu a cítil som sa veľmi dobre. Darilo sa mi aj v prípravných zápasoch. Priznávam však, že teraz na mňa prišiel útlm a moje výkony neboli také, aké by mali byť.
Pracujem na tom, aby som bol pre mužstvo prínosom. Mladí chlapci sa ma pýtajú, či ma ešte hokej baví a ja im odpovedám, že každým rokom viac. Kým budem zdravý, chcem hrať.
Čítajte viac Slafkovský? Preboha, len ho nechajte hrať, vraví fínsky expert. Nepáči sa mi, čo urobil Montreal s Mešárom
Poprad mal mimoriadne úspešnú prípravu. Je pre vás o to väčším prekvapením nevydarený úvod sezóny?
V príprave sme hrali naozaj dobre. Vyhrali sme Tatranský pohár, v rámci ktorého sme zdolali Košice i Třinec. V prvom zápase sezóny sme cestovali do Nitry a nevedeli sme, čo od nej môžeme čakať.
Predpokladali sme, že pod trénerom Stavjaňom budú domáci nepríjemnejší ako vlani. Zápas sa nám našťastie vydaril. Do Trenčína som necestoval pre menšie zranenie.
Chlapcov som sledoval v priamom prenose a videl som, že veci, ktoré nám fungovali v príprave, zrazu haprujú. Pri výhre 7:2 doma s Košicami nám padlo takmer všetko. Zrejme nám vysoká výhra priniesla uspokojenie.