Bronzový medailista z pekinskej olympiády nebol spokojný so svojimi výkonmi z minulého ročníka, v novom chce byť rozdielovejším hráčov.
„Bol som si zaplávať, som uvoľnený a pripravený, poďme na to,“ vravel v dobrej nálade, keď sme ho oslovili na rozhovor.
Je plávanie vhodným doplnkovým športom pre hokejistu?
Jednoznačne. Chodím si zaplávať raz do týždňa, fungujem tak asi štyri roky. Beriem to nielen ako tréning, ale aj ako formu regenerácie či psychohygieny. Viem si pri tom dobre oddýchnuť.
Máte individuálny plán od trénerov čo sa týka plávania alebo si to riadite sám?
Posledných osem rokov som sám sebe trénerom. (úsmev) Samozrejme, že neviem všetko, rád si nechám poradiť, či už od nášho kondičného trénera alebo zo sociálnych sietí, kde sledujem iných koučov. Hokej sa posúva dopredu, to platí aj o cvikoch, tréningoch či technikách. Stále sa treba učiť nové veci.
Foto: TASR, Ján Krošlák
Za najnáročnejší plavecký štýl je považovaný motýlik. Zvládli by ste 50-metrový bazén touto technikou?
Trúfol by som si, ale asi by som to nezvládol najčistejším štýlom. Plávam kraul a prsia, to mi vyhovuje.
Z bazéna na ľad, čo stojí za doterajšími výhrami Zvolena?
Od úvodu sezóny hráme dobre. Aj v príprave sme mali kvalitné výsledky. Už tam tréneri vytvorili formácie, ktoré s malými zmenami vytrvali doteraz. Z minulej sezóny sme zostali viaceré dvojičky spolu – ja s Marekom Viedenským, Rado Bondra s Chrisom Langkowom a ďalší.
Spolupráce, ktoré fungovali, pokračujú ďalej, plus tím sme vhodne doplnili. Bojujeme jeden za druhého, šliapeme ako jeden tím. Veľmi dobre nám chytá brankár, môžeme sa na neho spoľahnúť. Momentálne je to parádne a verím, že to tak bude pokračovať čo najdlhšie. Chceme tešiť samých seba, trénerov a samozrejme fanúšikov.
Viedenský vynechal posledné zápasy pre zranenie. Nebojíte sa, že keď sa vráti, opustí vás strelecká forma?
Vôbec nie. Padá mi to tam od začiatku, Marek vynechal len uplynulé dve stretnutia. Ak pôjde všetko podľa plánu, v piatok by už mal hrať. Neočakávam, že sa niečo zmení. Sme na seba zvyknutí, toto je tretia sezóna, čo hráme spolu.
Čítajte viac Hostia si chodia na Nepelov štadión po výhry. Frustrovaný Růžička pomenoval hlavný problém
Funguje aj spolupráca naslepo?
V určitom zmysle áno. Držíme si svoje priestory, v ktorých sme zvyknutí sa pohybovať a v ktorých jeden druhého očakávame. Nemusím mať vo výhľade celého Mareka, stačí vidieť čepeľ jeho hokejky a viem, že tam je. Keď spolupráca funguje na sto percent a darí sa, potom vás hokej baví viac.
Ako zapadli do tímu legionári?
Vedenie tímu odvádza v tomto smere kvalitnú prácu. V posledných rokoch malo vždy cit a správnu ruku pri výbere zahraničných hráčov. Nie je s nimi žiadny problém. Všetci, ktorí prišli, sú kvalitní hokejisti s normálnymi charakterovými vlastnosťami.
Tím sa spojil, nikto tu nie je namyslený či „odstrelený“. Aj keby taký prišiel, tak sa uvedomí, pretože ak je 25 chalanov normálnych, dvadsiatyšiesty nemá na výber a prispôsobí sa.
V Slovane to s výkonnosťou legionárov zatiaľ nie je ideálne, nevýrazní sú aj niektorí zahraniční hráči v iných kluboch. Je náročné vybrať správnu posilu?
Určite. Ťažko dopredu vedieť, aký hráč príde do tímu po hokejovej i osobnostnej stránke. Manažéri či agenti sú často s nimi v kontakte len cez telefón. Hráča poznajú ako hokejistu, nie ako človeka. Zvolenu vychádzajú správne rozhodnutia.
V minulej sezóne sme mali zo zahraničia kvalitných hráčov, ale tohtoročný výber je ešte o niečo lepší. Mám z toho dobrý pocit. Ľudia, ktorí sledujú zvolenský hokej pozorne, vravia, že máme najsilnejší tím za posledné štyri roky. Zrejme na tom niečo bude, zatiaľ tomu nasvedčujú aj výsledky.
Čítajte viac KHL je pre mňa priorita. Kým som zdravý, chcem čo najviac zarobiť, vraví Hudáček. Reaguje aj na kritiku voči Slovákom pôsobiacim v Rusku
Pozícia najlepšieho strelca súťaže vás isto teší. Sústredili ste sa v príprave na zvýšenie streleckej potencie?
Predminulý ročník bol fyzicky veľmi náročný. Ku klubovým povinnostiam pribudli reprezentačné, zahral som si na olympiáde. Z toho dôvodu som nemal v lete toľko času a energie popracovať na sebe tak, ako by som chcel. Podľa toho vyzerala aj sezóna.
Nebolo to najhoršie, ale sám som od seba čakal viac a podľa toho som sa nastavil na prípravu pred aktuálnym ročníkom. Vrátil som sa k letnej drine, aká sa mi vyplatila v predchádzajúcich rokoch. Zatiaľ to funguje.
Pred mesiacom ste oslávili Kristove roky. Sústredí sa hokejista, v príprave či na tréningu, na iné veci, ako 20-ročný mladík?
Áno, musí sa prispôsobiť, pretože aj vinou zranení či s pribúdajúcimi rokmi už telo nie je rovnaké ako za mlada. Zaklopem si, zranení som mal len zopár, nič vážne. Predtým ma dosť trápili problémy v strednej časti tela. Nie je nič príjemné, keď sa budíte s bolesťami, potom aj chuť do tréningu je menšia.
Absolvoval som veľa vyšetrení či masáží, pochodil veľký počet špecialistov, ale nič mi nepomáhalo. To však je už minulosťou. Zmenil som niektoré veci, upravil jedálniček a zrejme mi pomáha aj väčšia trénovanosť. Cítim sa výrazne lepšie.
Použili ste v príprave ako špeciálnu motiváciu aj finálovú prehru s Košicami?
Každý neúspech v boji o najcennejšiu trofej zabolí. Ale snažil som sa na to po sezóne čo najrýchlejšie zabudnúť. Čas sa nedá vrátiť, treba sa pozerať len dopredu. Rozhodol som sa urobiť v lete maximum pre to, aby som bol pre tím platnejším hráčom ako sezónu predtým. Dosť som sa namakal, ale oplatilo sa.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
V zámorí bojuje o hokejovú budúcnosť mladý Marek Jedlička. Privítali by ste jeho návrat do tímu?
Predovšetkým mu prajem, aby mu vyšla zámorská cesta a nech sa uchytí v jednej z kanadsko-amerických súťaží. Je to šikovný chalan, všetko má pred sebou. Škoda, že sa začiatkom týždňa zranil. Verím, že sa čoskoro uzdraví a dostane ďalšiu šancu ukázať, čo je v ňom.
Zvolenu ste verný s malými prestávkami 18 sezón, čo je aj na slovenské pomery dosť nezvyčajné. Neláka vás šanca vyskúšať zmenu?
Nemám dôvod niečo meniť. Áno, mali a majú o mňa záujem aj iné kluby, ale vo Zvolene som doma, mám pri sebe rodinu. Priznávam, myšlienka vyskúšať niečo iné mi niekoľkokrát prebehla hlavou. Ale na druhej strane si vravím, že ak tu mám dobré podmienky, som spokojný a v klube sú spokojní so mnou, nie je dôvod na zmenu.
Vždy je byť dobré byť doma, ak je o vás záujem. Určite nie je príjemné behať z klubu do klubu, sťahovať seba i celú rodinu. Teraz mám všetko pod nosom, vyhovuje mi to.
Blíži sa prvá reprezentačná akcia v novej sezóne – novembrový Nemecký pohár. Chystáte sa presvedčiť Craiga Ramsayho, že patríte do národného tímu, možno aj s výhľadom k budúcoročným MS v Česku?
Rád by som sa do výberu vrátil. Mám za sebou viacero reprezentačných akcií, tréneri ma poznajú a vedia, čo môžu odo mňa očakávať. Hrať na šampionáte v susednom Česku je veľké lákadlo. Neviem, ako veci dopadnú a či ma kompetentní oslovia.
O týždeň-dva očakávame s manželkou narodenie dcérky, v prvých týždňoch po pôrode chcem byť po ruke a čo najviac nápomocný. Čiže Nemecký pohár by som zrejme nestihol, ale ďalšie akcie s radosťou áno. Nechcem predbiehať, čas všetko ukáže
Čiže hlavné ciele v tejto sezóne sú dané – zdravá dcérka, titul so Zvolenom a účasť na MS Česku?
Ak by to vyšlo v takomto poradí, bolo by to skvelé.
Najväčšia priorita je ale zrejme len jedna…
Samozrejme. Zdravie a spokojnosť rodiny sú najviac.
