Tretí najlepší strelec v histórii extraligy (352 gólov) verí, že mladícka dravosť zaskočí skúsenejšieho favorita.
„Nebol by som správny Nitran, ak by som nedoprial titul materskému klubu,“ vraví bývalý slovenský reprezentant.
Stále vlastníte sezónnu permanentku?
Samozrejme, videl som veľa zápasov. Nitra ma prekvapila, predvádza pekný, útočný hokej. Mladé mužstvo vládze, môže hrať dravo. Chalani sú šikovní, aj tí, ktorí majú menej skúseností. Finále vidím 50 na 50.
Slovan v play off na vlastnom ľade ešte neprehral, Nitra ma skvelých fanúšikov. Zohrá úlohu domáce prostredie?
Môže aj nemusí. Nitra hrala v základnej časti lepšie vonku ako doma. Fanúšikovské zázemie ju ženie vpred, vie vytvoriť búrlivú atmosféru. Je super, že ľudia fandia, aj keď sa prehráva. Hokejistovi sa hrá vtedy lepšie.
Môže Nitra doplatiť na nedostatok skúseností?
Je pravda, že pre niektorých chalanov to bude prvé finále v kariére. Na druhej strane, tlak ani nemusia vnímať. Sú nabudení a vidia, aký tím má súper. Slovan mal proti Košiciam namále. Nechýba mu kvalita, ale predsa len sú to starší hokejisti a budú pod tlakom. Nitra to môže využiť.
Ste rodák z Nitry, ale v Slovane ste sa stali legendou. Komu patrí vaše hokejové srdce?
Teší ma, že klub z môjho rodného mesta sa dostal do finále. V Slovane som odohral veľa, získal tituly, ale bližšia je mi predsa len Nitra. Bol by som radšej, ak by titul putoval pod Zobor.
Mal by triumf nad Slovanom špeciálnu príchuť?
Určite. Vždy platilo, že každý sa chcel vytiahnuť proti klubu z hlavného mesta. Či už to bola Sparta Praha vo federálnej lige alebo potom Slovan v domácej súťaži. Získať titul po finálovej výhre nad Slovanom by bola veľká vec.
Zmenila sa atmosféra v play off za uplynulé roky?
Ani nie. Ide o vyvrcholenie sezóny, všetci hráči idú naplno. So Slovanom sme hrávali vybičované zápasy proti Košiciam či Zvolenu. Rivalita s Nitrou nie je taká veľká, ale isto to bude skvelá séria. Bývalo nemilou tradíciou, že vyraďovačku vtedy ovplyvňovali zákulisné boje funkcionárov. To do hokeja nepatrí, malo by sa rozhodnúť na ľade.
Je pravda, že po zisku titulu so Slovanom, prvom pre klub po 19 rokoch, ste oslavovali tri dni?
Áno, bola to poriadna jazda. Oslavy trvali dlho. Boli sme mladší, vtedy sme vydržali. Stretli sme sa na štadióne a vyrážali za zábavou. Manželky už potom mali nervy…
Čítajte aj Mladícka dravosť vs. skúsenosti. Tieto faktory môžu ovplyvniť priebeh fináleBolo treba vypustiť paru po náročnej sezóne?
Presne tak. Padlo nám to vhod. V Slovane bol vždy tlak na výsledky, brali sa len víťazstvá. Keď sa prehralo, pocítili sme to aj od vedenia. Ale prehier vtedy nebolo veľa. Mali sme skvelé mužstvo, ktoré tvorilo výbornú partiu. Tituly sme získali zaslúžene.
Hráči v Nitre si pochvaľujú priam rodinnú atmosféru v klube. Bolo to rovnaké aj za vašich čias?
Áno, vždy tam vládli dobré vzťahy. Je to možno o niečo jednoduchšie, ako vo väčších kluboch. Ale každý hráč je iný. Niekto uprednostňuje veľké tímy, inému viac vyhovuje provinčné prostredie.
Ofenzívnym lídrom corgoňov je Samuel Buček, ktorý dal v tejto sezóne už viac ako 50 gólov. Ako ho hodnotíte?
V tejto sezóne hrá skutočne výborne. Som rád, že zabudol na minulý ročník v Slovane, počas ktorého ho trápili zranenia. Držím mu palce, aby si nechal ešte nejaké góly aj na finále. Nech nesleduje štatistiky a riadi sa vlastnou hlavou.
Čítajte aj Prvé finále ozdobilo 10 gólov, tešil sa Slovan. Výkon Nitry poznačila virózaPoradil by som mu, aby si nevšímal novinárov a reči či články o rekordoch. Keď som mal streliť trojstý gól v lige, všetci o tom písali, hovorili a mne sa to dlho nedarilo. Keď som to vytesnil z hlavy a prestal sa na rekord sústrediť, góly opäť začali padať. Nech Samo pokračuje v tom, čo robí, ide mu to dobre.
Sám tvrdí, že sa stal komplexnejším hráčom, pretože zlepšil defenzívu. Bránia teraz útočníci viac ako predtým?
Hokej sa zmenil, herný štýl je iný. Mužstvo je úspešné len vtedy, ak celá päťka hrá systémom všetci dopredu, všetci dozadu. Nevravím, že za mojich čias sa nebránilo, ale kládol sa na to menší dôraz. Útočníci často postávali na červenej, čakali na prihrávku a mohli skórovať po samostatnej akcii. Aj Žigo Pállfy bol taký. Chodil na červenú, niekedy sa vrátil, inokedy nie…
Aj vy ste dali takýmto spôsobom veľa gólov. Znamená to, že vám nevoňalo bránenie?
To nie, ale vtedy sa hralo inak. Aj tréneri nás nabádali, aby sme hrali takýmto spôsobom. Je to aj o hlave.
Ak sa útočníkovi zadarilo a strelil gól, potom sa oveľa ochotnejšie vracal dozadu. Pohoda robí veľké divy. Ak ju hráč má, urobí aj také veci, ktoré od neho tréner nečaká.
Zahrali ste si v siedmich finále. Trasú sa strelcovi ruky o čosi viac?
Nie. Kvalitný strelec musí dokázať svoje kvality v rozhodujúcich momentoch sezóny. A presne takým je finále. Mne pomáhali medzištátne zápasy počas sezóny.
Nabral som sebavedomie, oťukal sa s kvalitnými súpermi a pred play off získal istotu. Konfrontácia s tímami zo zahraničia je vždy prospešná, najmä pred mladíkov.
Slováci sa naposledy konfrontovali so zahraničím na olympiáde a darilo sa im nad očakávania. Potreboval domáci hokej takýto úspech?
Určite. V tejto ťažkej, zlej dobe je to veľká vzpruha. Úspech treba využiť a ešte viac pracovať s mládežou.
Zostali ste pri hokeji?
Áno, trénujem deti v jednom menšom klube. Ako každého, aj nás zabrzdila pandémia, ale opäť sa rozbiehame.
Váš bývalý parťák Zdeno Cíger má v Bratislave hokejovú akadémiu, podobnú chce vybudovať aj Nitra. Potešilo by klubovú legendu, ak by ju prizvali na pomoc pri výchove talentov?
Samozrejme. Ak si na mňa spomenú, rád pomôžem. Uplynulá doba nebola dobrá. Bol tu covid, teraz je vojna v susednej krajine. Budem najradšej, ak sa veci vrátia do normálu. Najmä kvôli deťom, práve oni najviac potrebujú normálny režim.