V lete minulého roka získal so spoluhráčmi v Norfolku Admirals Calderov pohár a veril, že spravil ďalší krôčik k vysnívanému štartu v NHL. Lenže o pár týždňov neskôr sa sťahoval do Európy. Kývol na ponuku Slovana Bratislava a zatiaľ neľutuje. Janus je veľkou oporou nováčika KHL, ktorý bojuje o účasť v play off. V piatok o 19.00 nastúpia slovanisti doma proti Čechovu, v nedeľu ich čaká derby s Levom Praha.
Pred rokom ste pri zmienke o KHL skonštatovali, že prioritou je pre vás Severná Amerika a do Ruska môžete ísť aj na staré kolená. Spomínate si ešte?
Vidíte, ako sa situácia vyvinula. Akurát nie som v Rusku, ale na Slovensku.
Dlho ste sa rozhodovali, či zostanete v zámorí, alebo sa vrátite domov?
Tampa Bay je výborne fungujúci klub, ale trošku ma zaskočilo, ako sa v lete voči mne a Dustinovi Tokarskemu (Janusov brankársky kolega z farmy) zachovali. Počítal som s tým, že Tokarskeho si vytiahnu do prvého tímu a ja budem chytať na farme v pozícii jednotky. Ale namiesto toho angažovali ďalšieho gólmana a mne hrozilo, že nebudem pôsobiť ani len na farme, ale opäť len v ECHL. Navyše ani kontrakt, ktorý mi ponúkali, nebol bohvieaký – vzhľadom k zisku Calderovho pohára, som čakal viac. Tak som sa po konzultácii s agentom vrátil do Európy.
Ste oporou tímu, ktorý má veľkú šancu na play off. Takto ste si predstavovali pôsobenie v Slovane?
Nepremýšľal som nad tým. Keď som zvažoval, či ísť do Slavie Praha alebo do Slovana, vybral som si druhú možnosť, lebo KHL je prestížna súťaž. Aj za cenu, že Slovan sa bude motať skôr v spodnej polovici tabuľky a brankári to budú mať v tíme veľmi ťažké. Ale napokon je všetko inak. Za Slovan je radosť hrať. Nová hala, fantastickí fanúšikovia a podmienky, aké som nemal ani v Amerike. O tomto sa mi ani nesnívalo. Hráme vyrovnané partie aj so silnými mužstvami a ak by sa nám podarilo postúpiť do play off, som presvedčený, že budeme pre kohokoľvek ťažkým súperom.
Budúcnosť?
Zatiaľ ju neriešim, ale dúfam, že si ma v Amerike všimli. Po sezóne možno opäť dostanem šancu, aby som si raz splnil sen chytať v NHL.
V akom vzťahu ste teraz s Tampou Bay?
Klub má na mňa práva ešte na sezónu 2013/2014, čiže v NHL majú v rokovaniach so mnou prednosť.
Ste s niekým zo zámorského klubu v kontakte?
Písal som si s trénerom brankárov, ktorý sa chystal za mnou, chcel ma vidieť, ale keďže sa začala NHL, tak to padlo.
Nerobil vám problémy prechod zo zámorského užšieho klziska na širšie?
Rýchlo som si zvykol. V KHL má brankár i hráči viac času. Keď sledujem teraz NHL, až sa čudujem, ako som to v zámorí všetko stíhal.
Máte z ciest po Rusku nejaký zážitok, na ktorom sa dobre bavíte?
Zápas v Čechove bol pre mňa zážitok. Viedli sme 3:0 a hrali sme presilovku, keď zrazu vidím, ako sa na striedačke postavil ich bitkár Trevor Gillies a začal sa rozcvičovať ako boxer – udieral päsťami do vzduchu. Nechápal som, čo sa deje. Kanaďan naskočil na ľad, hoci už domáci nemali vtedy ani striedať a hneď po buly začal naháňať Kukumberga po celom klzisku. O chvíľu som za bránkou rozohrával puk, keď zrazu bum-bác, Kanaďan ma poslal k ľadu. Martin Štajnoch sa s ním hneď pochytil. Cítil som bezbrannosť, bitkára nemáme a od rozhodcov sme tiež nemohli čakať nejakú pomoc. Po zápase sme sa už na tom dobre zabávali, že čo je to za blázna, spraví všetko, čo mu povedia. Ale na druhej strane beriem, je to jeho práca.
Hráči Čechova sú povestní tým, že sa snažia zastrašiť súpera. A hráte s nimi najbližší zápas.
Uvidím, s čím na nás vyrukujú, lebo s tým Gilliesom to ešte nebolo všetko. Vyvádzal už počas rozcvičky, keď niekto od nás prekorčuľoval cez červenú čiaru na ich polovicu. Len som počul, ako niekto po nás kričí: Stay in your fucking zone and don't cross the red line, because I will kill you (zostaňte na svojej skur… strane a neprekračujte červenú čiaru, lebo vás zabijem). Stál tam ako nejaký sparťanský bojovník, už mu chýbal iba štít. Radšej sme sa k červenej čiare ani nepriblížili, lebo tam číhal ako sup a čakal, kto sa chytí do siete.
Ako dlho vám trvá, kým zabudnete na prehru alebo slabší výkon?
Niekedy si v bránke aj zanadávam. Keď dostanete hlúpy gól, ako v pondelok proti Minsku, je to náročné na psychiku, ale vďaka spoluhráčom i fanúšikom to rýchlo dostanem z hlavy von.
Spoznávajú vás ľudia v Bratislave?
Akurát tento týždeň som bol s otcom na káve v nákupnom stredisku, keď pribehol za mnou chlapec, či sa mu podpíšem. Otec vytiahol z príručnej tašky kartičky – až som sa čudoval, odkiaľ ich má.
Chodia sa rodičia často na vás pozerať?
Keď môžu, tak prídu. Popri tom aj navaria, starajú sa o mňa ako za starých čias. Aj sestra s rodinou, ktorá žije v Bratislave. Mám tu vytvorené skvelé zázemie, potom sa tá pohoda prenesie aj na ľad.
V nedeľu nastúpite štvrtýkrát v sezóne proti Levu Praha. Vnímate ho ako špeciálneho súpera?
Výnimočný zápas robia z toho skôr médiá, ja ho beriem ako každý iný. Trikrát sme nad Levom vyhrali, je to priamy konkurent v boji o play off. Teším sa na zápas, skvelú atmosféru.