Na hokejovo netradičnom mieste. V Španielsku. Po základnej časti bol dokonca najproduktívnejším hráčom ligy a hoci v play off to jeho tímu CHH Necso Txuri Urdin na finále nevydalo, nič neľutuje. „Hovoria nám Čuri Urdin – to znamená po baskicky bielo-modrí,“ usmieva sa rodák z Liptova.
Extraligového hokejistu o desiatej ráno nikdy nezastihneme, lebo je spravidla na ľade…
A tu si ma vyzdvihli na letisku priamo na poludnie, vzali do bytu a povedali, že najbližší tréning je o desiatej. Myslel som si, že na ďalší deň doobeda, pravda však bola taká, že sme trénovali už v tú noc.
Čo vám poviem, takto to tu chodí. Raz začíname o ôsmej, inokedy o deviatej a raz dokonca až o 22.10. Ako legionár trénujem denne – predsa len, berú ma tu ako profesionála. Domáci sa pripravujú maximálne trikrát do týždňa.
Dlho ste si museli zvykať?
Veru áno. Keď sa vrátite po polnoci z tréningu, musíte sa najesť, osprchovať a pripraviť na spánok. Potom je to zložité. Spánkový režim totálne rozhádzaný. O šiestej ráno som tu nikdy nevstával. A narovinu – ani nebol dôvod.
Vaša denná rutina vyzerá inak ako na Slovensku.
Klub nám dal permanentky do posilňovne a wellnesu, ktoré sú priamo na pláži Atlantiku. Nemôžem sa sťažovať. (úsmev) Odcvičím si, idem na obed do sponzorskej reštaurácie, oddýchnem a potom na ľad. Dvakrát týždenne pomáham aj s prípravou detí. Celkom príjemný režim, zbehne mi to ako nič.
Foto: Archív Simona Kalouska
Ale domáci hráči zrejme pracujú…
Študujú, pracujú, niektorí aj trénujú deti. Jeden robí v právnickej firme, iný zasa na lodi pri love rýb, ďalší pre prezidenta miestneho futbalového klubu Real Sociedad San Sebastián – pomáha mu s návrhmi tankov a súčiastkami na ne. Je to údajne majiteľova záľuba.
Ako ste sa vôbec dostali do Španielska?
Trošku zložito, trošku náhodou. V Liptovskom Mikuláši došlo k zmenám – vlastníckym aj vo vedení klubu. Zmluvu som síce mal aj na túto sezónu, ale napokon som zostal pred začiatkom prípravy bez klubu. Beztak to tam pre mňa bolo v poslednom čase viac o trápení sa ako o radosti.
Musel som si teda niečo nájsť. Pomáhali mi bývalí spoluhráči, no vedel som, že v extralige to príliš reálne nie je a v 1. lige už mali mužstvá vyskladané prvé dve lajny. Neskôr mi kamarát dohodil chlapíka, ktorý vybavuje prestupy do menších líg. Predostrel mi pár ponúk.
A vyhralo Španielsko…
Áno. Lebo to bolo za peniaze, aké by mi na Slovensku nedali. Povedal som si, že kým som ešte mladý, spoznám svet, zabavím sa hokejom a potom uvidím. A tak som to vzal.
Vážne by ste si doma toľko nezarobili?
Mám tu podobné peniaze ako som mal v extralige. Ale hradia mi byt, prípravu aj stravu. Ušetrím si tu podstatne viac ako doma na Liptove. Zarobiť a ušetriť je totiž rozdiel. V Španielsku nemám príliš kde míňať.
Čítajte viac Mladý Tatranec si kliesni cestu do NHL so Záhorákmi na prilbe. Gajan si od štrnástich varí a perie sám, Amerika mu zatiaľ "wau" nepríde
V Mikuláši jeden rok štyri kanadské body, potom tri a zasa tri. Na juhu vám to poriadne sadlo…
Ťažko sa zbierajú body, keď ako mladší hráte vo štvrtom útoku päť minút na zápas. Tu mi bolo dopriate podstatne viac – neraz som na ľade strávil odhadom aj 25 minút. Na útočníka dosť.
Duelov tu však extrémne veľa nie je, dá sa to vydržať. Pochopiteľne, očakávali sa aj góly a tie padali. Užíval som si. Lepšie ako sa pozerať zo striedačky na spoluhráčov.
Ako by obstál Txuri Urdin na Slovensku?
Hral by 2. ligu, čiže tretiu najvyššiu súťaž. Najlepší španielsky tím by bol azda o úroveň vyššie – možno niečo ako Trebišov. Najlepšie mužstvo C.H Jaca má niekoľko španielskych reprezentantov.
Len tak mimochodom, tunajší národný tím hral nedávno proti Maďarsku kvalifikáciu na olympijské hry v Miláne – prehral 3:6, čo vôbec nie je zlé.
Španielsky futbal – to je tiki-taka. Ako vyzerá španielsky hokej?
Bláznivý. Bezstarostný. Keď hovoríme o španielskom futbale, tak je takticky mimoriadne vyspelý, ale hokej toto slovo akoby nepoznal. Na ľade si robia čo chcú. No vystihuje to tunajšiu mentalitu.
Čítajte viac Ferrari? Keď som prišiel do NHL, ihneď som si začal šetriť, spomína Višňovský. Prezradil mená dvoch slovenských hviezd, ktorým je jedno, na čom jazdia
Sú dosť temperamentní. Často sa – aj medzi sebou – riadne pochytia, ale biť sa nemôžu. Za to tu je stopka na ďalšie tri zápasy.
Ozaj, môžeme vôbec o hokeji v San Sebastiane hovoriť ako o španielskom? Neurazia sa, keďže sú Baskovia?
Dobrá otázka. Drvivá väčšina by akiste nebola rada, keby ste ich označili za Španielov. Mnoho ľudí sa tu oblieka po baskicky, muži nosia náušničky, tunajšie účesy i briadky. Jednoducho sú hrdí. A držia spolu.
Aj sa to nejako prejavuje?
Bol som na zápase San Sebastian – Athletic Bilbao. Tí, ktorí sledujú futbal, vedia, že to sú dva najslávnejšie baskické kluby. Vládne medzi nimi rivalita, ale aj veľký rešpekt. Brutálna atmosféra, nenormálny zážitok.
Hovoria tomu priateľské derby, oba fankluby sa stretli v centre mesta a spoločne kráčali až k aréne. V deň, keď sa hrá liga, je tu prakticky sviatok. Všetci, mladí aj starší, behajú vonku v dresoch. Z balkóna vidím priamo na štadión – vždy viem, keď je šanca alebo padne gól.
Foto: Archív Simona Kalouska
San Sebastian vyzerá na obrázkoch ako skvelé miesto na život…
V klube hrá so mnou ešte jeden Slovák – Eduard Kaščák. Obaja sme sa zhodli, že predovšetkým pre seniorov tu je raj na zemi. Neskutočná pláž, podľa viacerých bedekerov jedna z najkrajších v Európe. Je miestnou ozdobou. Aj staré mesto je krásne – úzke uličky, obchodíky, bary. Fantázia.
V roku 2022 ste sa dostali do rubriky „Frajer na záver“… Podarilo sa vám niečo podobné aj v Španielsku?
Myslíte ten „michigan“? Skúšal som ho aj tu, ale nemajú najideálnejší ľad, občas to vyzerá ako na kúpalisku. Voda na ľade. Prvé mesiace bolo vonku také teplo, že sme sa kúpali v oceáne.
Máme staručký štadión, aj mantinely sú pôvodné a na mnohých miestach odskakujú. Keď zostane na ľade diera, nikomu to tu neprekáža. Možno aj preto mi finta ešte nevyšla.
Zvládli by ju aj tamojší hokejisti?
Niektorí áno. Na začiatku tretiny v pohode. (úsmev)
Ak by to bolo len na vás, vrátite sa aj na budúcu sezónu?
Ťažká otázka. Zatiaľ neviem. Ani ja, ani klub. Všetko záleží od sponzorov. Či si budú môcť dovoliť cudzincov. Ligová sezóna sa nám skončila, niečo sa črtá, ale ešte nechcem nad tým rozmýšľať.
V apríli nás čaká Španielsky pohár, mám však zmluvu len do konca marca. Zatiaľ mi nikto nič nepovedal – či budem alebo nebudem hrať.
Po roku v Španielsku… Ruku na srdce – vraciate sa ako lepší hokejista?
Nie. (smiech) Nebudem klamať.
Foto: Archív Simona Kalouska