Bol to neuveriteľný rok. Pre československý a špeciálne slovenský futbal. To, čo sa vtedy stalo, môže dnes pripadať mnohým ako sci-fi.
Európska elita súperila v dvoch lukratívnych súťažiach. Pohár víťazov pohárov (PVP) získal 21. mája 1969 Slovan Bratislava.
O týždeň neskôr ukoristil Európsky pohár majstrov (EPM) AC Miláno. Vo finále si poradil s Ajaxom Amsterdam.
Medzi futbalovými fachmanmi na starom kontinente by sa našiel málokto, kto nebol presvedčený, že na mieste holandského tímu mal byť – Spartak Trnava. V semifinále položil na lopatky slávny Ajax.
Čítajte viac Kovaného Trnavčana slovanisti zavrhli: Stále na mňa pískali. Majiteľ Poór mu čistil kopačky
Československé mužstvo nemalo nikdy predtým a ani potom takú veľkú šancu zahrať si vo finále najprestížnejšej súťaže. A možno už ani nikdy mať nebude.
Vo štvrtok 24. apríla 1969 bola nielen Trnava hore nohami. Po semifinále EPM aj holandské médiá uznali, že Ajax nebol lepší.
Iba šťastnejší.„Ajax postúpil do finále, ale nepýtajte sa ako,“ hlásal titulok denníka Algemeen Dagblad.
Chcete ma? Rokujte s Petržalkou
Tréner Anton Malatinský, architekt trnavského futbalového zázraku, vybudoval mužstvo, ktoré za šesť rokov získalo päť titulov majstra ČSSR.
Niečo podobné dokázali v československej lige po druhej svetovej vojne len legendárne pražské tímy Dukla a Sparta.
Trnavčania oslavovali prvý titul na jar 1968. Už rok predtým skončili v lige tretí a vyhrali Československý pohár. Spartak bol pripravený útočiť na najvyššie méty.
Po premiérovom zisku titulu výrazne prerazil aj na najvrchnejšom európskom poschodí. V najprestížnejšej súťaži, v ktorej mali právo nastúpiť len majstri jednotlivých krajín.
Malatinský dočasne Trnavu opustil. Prijal ponuku z Admiry Viedeň. Ale základy mužstva boli také pevné, že štafetu trnavského mága prevzali bez väčších problémov jeho žiaci.
Čítajte viac Ty mánička česká, soptil slávny tréner. Hráči sa mu na pokutu zložili. Futbalisti už nie sú takí šťastní, ako sme boli my
Uvoľnený flek zaujal Ján Hucko. Pod jeho taktovkou Spartak úspešne obhajoval titul a popritom dobýjal aj futbalovú Európu. Často sa vravelo, že s takým perfektným mančaftom by ďalšie úspechy oslavoval skoro každý.
„Nebolo to celkom tak, lebo mužstvo bolo nabité osobnosťami, polovica hráčov pôsobila v reprezentácii. Lídrom bol vynikajúci Jozef Adamec, ale bol to známy búrlivák, nie všetci si s ním poradili.
Pokračovať po takom trénerovi, akým bol Malatinský, nebolo jednoduché,“ tvrdil Hucko, ktorý zomrel v novembri 2020. Mal 88 rokov a do posledných dní trénoval talenty v Karlovej Vsi.
Vždy zdôrazňoval, že dostal futbalovo stopercentne pripravené mužstvo, v ktorom nemal príliš čo meniť. „Nepopieram, bolo to Malatinského dielo. Ale niečo podobné som zažil aj ja.
Pred príchodom do Trnavy som budoval nový Slovan, boli v ňom hráči ako Vencel, Popluhár, Jokl, skončili sme v lige druhí.
Michal Vičan potom dotiahol aj moju prácu, získal PVP i titul. V úvode sedemdesiatych rokov som bol opäť v Slovane, v polovici tretej sezóny ma vymenil Jozef Vengloš a na jej konci sa tešil z titulu…“
Čítajte viac V Slovane robia aj "dobrí" chlapci zlé veci. Vencelovi je z toho smutno: Keď si spomeniem na Haraouiho a Nigra...
Hucka si za nástupcu v Spartaku vybral sám Malatinský. Jeho prestup do Trnavy priniesol kurióznu situáciu.
„Keď som skončil v Slovane, viedol som chvíľu Kovosmalt Petržalka,“ spomínal. „Postúpili sme z tretej do druhej ligy. Funkcionári sa dozvedeli, že Malatinský chce, aby som prebral Trnavu.
Chodili za mnou už pred koncom sezóny a chceli, aby som podpísal novú zmluvu. Bolo mi to čudné, na takú dohodu bolo dosť času, ale uhovorili ma a podpísal som ju na ďalší rok.“
Vtedy sa ohlásili Trnavčania a musel ich odmietnuť. „Ak ma chcete, rokujte s Petržalkou,“ vravel im. Dohoda sa zrodila, ale okolnosti boli nevídané. Hucko sa stal najdrahším slovenským trénerom.
„Petržalčania za môj prestup vyžmýkali z Trnavy stotisíc korún, išlo na tú dobu o mimoriadne vysokú sumu a najmä to nebola bežná prax.“
Exhibícia Spartaka vo Viedni
Kým sa na jar 1969 postavili Trnavčania zoči-voči Ajaxu, vyradili troch súperov. Hneď v úvode si poradili s nepríjemnou Steauou Bukurešť. Vykročili zle, podľahli na jej pôde 1:3.
Kuna za stavu 0:3 gólom korigoval hroziacu vysokú prehru. V odvete Rumuni dlho odolávali. V prvom polčase padol len jeden gól, ktorého autorom bol Švec.
Až po prestávke súper padol. Vďaka jednému zo slávnych Adamcových hetrikov. V rozpätí 22 minút dal tri góly a všetko bolo jasné.
Potom Trnava lámala výsledkové rekordy. Žreb jej určil Reipas Lahti. Na sklonku novembra vládli vo Fínsku nevľúdne poveternostné podmienky, a tak sa tímy stretli vo Viedni.
Ako predzápas iného stretnutia druhého kola EPM: Rapid Viedeň privítal Real Madrid. Keď sa začínal prvý zápas, štadión na Pratri bol poloprázdny, ale keď sa končil, sledovalo ho 60-tisíc ľudí.
Videli trnavskú exhibíciu. Spartak vyhral 9:1 a na gólových hodoch sa podieľali šiesti strelci. „Takého súpera už v EPM mať nebudeme,“ skonštatoval Hucko.
Čítajte viac Do Julinej... Eva, toto čo znamená! Jubilant Vencel spomína na šibačku u Vičana. Vypili sme všetky zásoby
Mimochodom, v šlágri dňa Rapid zdolal Biely balet (1:0), ktorému chýbali viaceré hviezdy. V odvete mu tesná výhra (2:1) nestačila a Rakúšania postúpili.
Trénoval ich v tom čase československý tréner Rudolf Vytlačil, ten istý muž, ktorý priviedol ČSSR do finále MS 1962 v Čile. Proti Realu zaskakoval na lavičke za neho asistent, populárny Rudi mal zdravotné problémy.
V odvete na trnavskom štadióne domáci potvrdili dominanciu – vyhrali 7:1. Žiaril ofenzívny obranca Dobiaš, ktorý si pripísal hetrik.
Išlo už do tuhého. Vo štvrťfinále Spartak narazil na AEK Atény. Bojovalo sa o postup medzi štyri najlepšie mužstvá Európy, čo sa slovenskému tímu nikdy dovtedy nepodarilo.
Doma Grékov zdolal (2:1), ale hráčov mrzel najmä gól, ktorý inkasovali po hodine hry za stavu 2:0. Trnavskí futbalisti mali za postup sľúbené „mastné“ prémie – päťtisíc korún na hlavu.
Čítajte viac Po titule majstra sveta zažil finálovú prehru s Československom. Zomrel legendárny Nemec
„V Aténach nás čakalo búrlivé prostredie, obliehalo nás veľa novinárov a divákov. Keď vtedajší šéf telovýchovnej jednoty pán Volný videl, čo sa deje, aký ohlas vzbudil náš postup a ako blízko sme k ďalšiemu, na mieste nám zvýšil prémie o dve tisícky…“ spomína špílmacher tímu Ladislav Kuna.
Na horúcej gréckej pôde strelil vedúci gól Švec a AEK už v závere zachránil len remízu (1 :1). Trnava bola v semifinále!
Semifinálové kvarteto tvorili silné tímy: Manchester United, AC Miláno, Ajax Amsterdam a – Spartak Trnava. Slovenskému vyžrebovali v Bruseli holandského majstra.
Trnavské zaváhanie v Amsterdame
Ajax stál na prahu veľkej éry. Čakali ho skvelé roky, v ktorých diktoval vývoj v európskom futbale. Výbornú formu potvrdil už vo štvrťfinále, v ktorom vyradil Benficu Lisabon.
Tá hrala rok predtým vo finále a získala v EPM už dve trofeje. V ich prvom stretnutí vyhrali Portugalčania 3:1, v odvete rovnakým skóre Ajax. Musel sa hrať tretí rozhodujúci zápas a v ňom už Holanďania dominovali (3:0).
Holandského šampióna ťahal gólmi najmä Johan Cruyff. Tréner Rinus Michels spieval o ňom ódy. „Svojimi nevyspytateľnými kľučkami privádzal obrancov súpera do zúfalstva.
Robil si s nimi, čo chcel.“ Pred zápasom s Trnavou bol Michels optimisticky naladený. „Mám v mužstve desať výborných futbalistov a jednu hviezdu. Volá sa Johan Cruyff.“
Cruyff deň po zápase v Trnave oslavoval 22. narodeniny. V tom čase už bol lídrom mužstva, ktoré čoskoro začalo zbierať trofeje. EPM získalo trikrát po sebe – 1971, 1972 i 1973.
Prvý zápas sa hral na dnešné zvyklosti v netradičnom termíne – v nedeľu 13. apríla 1969. A Trnavčanom vôbec nevyšiel.
Mal kurióznu predohru. Nečakane stratili jednu z opôr – Valéra Šveca. Deň pred zápasom trénovali na amsterdamskom štadióne.
„Schádzali sme z trávnika, ponáhľal som sa pod sprchu. Čakali nás novinári, žiadali, aby sme sa na chvíľu zdržali a niečo ešte predviedli. Nacvičoval som centre do šestnástky.
Jeden televízny štáb, myslím, že z Anglicka, si chcel urobiť zábery. Hucko súhlasil. Príliš sa mi nechcelo, ale trénerovi sme nikdy neprotirečili.
Vrátil som sa, nešťastne sa na mokrom teréne pošmykol a zranil. Tak som prišiel o slávny zápas s Ajaxom. Aj v odvete v Trnave,“ smúti stále Švec, ktorý má 88 rokov a je najstarším pamätníkom týchto udalostí.
Brankár Josef Geryk nemal v tomto súboji svoj deň. V 64. minúte bolo 3:0 a 65-tisíc divákov oslavovalo. Tréner Hucko po treťom góle Geryka vystriedal, medzi žrde poslal Kozinku. V závere sa už skóre nezmenilo.
Podľa kapitána Stanislava Jarábka ich Ajax zaskočil. „Striedali sa u nás pozorovatelia, našu hru natáčali, tréner Hucko ho nevidel ani raz. Góly sme dostali po štandardkách.
Prvý po rohu, lopta preletela cez šestnástku, voľný Cruyff ju dorazil do siete. Nečakali sme, že budú takto zahrávať rohy. Aj my sme mali zopár šancí.
Škoda, nedali sme gól, aspoň jeden by nám helfol,“ hodnotil Jarábek, ktorý nemal nastúpiť. „Kŕmili ma antibiotikami, mal som teplotu 38,6. Nakoniec som hral, nemal som s tým problém.
Keď som však neskôr analyzoval našu hru i môj výkon, aj mne chýbalo viac istoty najmä vo vzdušných súbojoch, akoby som mal ťažšie nohy.“
Keď opúšťal ihrisko, podával si ruku s kapitánom Ajaxu, brankárom Gertom Balsom. „V Trnave dostanete tri, vravel som mu trochu z hnevu.
Cestovali sme po svete, hrali s najlepšími tímami a aj nad nimi vyhrávali. Ani z Ajaxu sme nemali strach.“
Raritou bolo, že už o tri dni sa stretlo v príprave Holandsko s ČSSR v Rotterdame. V základe nastúpilo päť opôr Trnavy. V domácej zostave sa neobjavil ani jeden hráč Ajaxu, ktorý hral predtým so Spartakom.
Zápas chcelo vidieť stotisíc ľudí
Pamätný deň so smutným koncom. Tak sa do futbalových dejín zapísal 24. apríl 1969. Hral sa zápas, ktorý sa stal legendou. Prvý i posledný raz sa na slovenskej pôde bojovalo o finále EPM.
Zápas prenášala televízia do jedenástich krajín. Záujem bol nevídaný. Organizátori registrovali žiadosti o stotisíc lístkov. Robili, čo mohli, rozšírili kapacitu štadióna na 28-tisíc miest.
„Diváci boli tesne za bránkami, na narýchlo zhotovených tribúnach. Teraz by bezpečnostné pravidlá niečo podobné nedovoľovali,“ približoval Kuna.
Stal sa hrdinom stretnutia a akiste aj tento jeho výkon prispel k tomu, že v závere roka 1969 ho vyhlásili za najlepšieho futbalistu ČSSR. Bol rovnako mladý ako Cruyff. Niekoľko dní pred zápasom oslávil 22. narodeniny.
V zápase zápasov strelil Balsovi dva góly. Druhý krátko po prestávke, v 55. minúte. Spartak drvil súpera, hralo sa prakticky na jednu bránku.
Cruyff sa nedostal k slovu a v 22. minúte zranený odkrivkal z ihriska. V natrieskanom hľadisku by sa asi nenašiel nik, kto by neveril, že Trnava náskok súpera zlikviduje.
Adamec za stavu 0:0 trafil žrď, Majerníkov gól rozhodca neuznal, vraj mu predchádzal faul, ktorý však neovplyvnil gólovú situáciu.
Po prestávke pokračovala exhibícia Trnavčanov a festival zahodených šancí. Vychýrený kanonier Adamec mal niekoľko šancí a v samom závere spálil najväčšiu, keď bežal sám na brankára, ale lopta tesne minula bránku.
„Nič sme mu nevyčítali, ale našej najväčšej hviezde a skvelému strelcovi zápas jednoducho nevyšiel,“ vravel kapitán Jarábek. Skóre sa nezmenilo, zostalo 2:0. Na rohy vyhrala Trnava 13:0.
„Po zápase som dostal od manželky dva karafiáty. Kúpila ich po ceste na štadión. Na tretí jej nezostali peniaze. Za každý gól som dostal jeden.
Vravel som jej, že keby doniesla tri, možno by som strelil aj tretí, ktorý nám tak veľmi chýbal,“ usmieval sa Kuna.
Z trnavských hráčov, ktorí vtedy nastúpili proti Ajaxu, žijú už len šiesti. Kuna podľahol pred dvanástimi rokmi zákernej chorobe.
Keď sme sa predtým spolu rozprávali, či ešte niekedy môže slovenský futbal alebo Trnava zažiť niečo podobné, krútil hlavou.
„Ľudia sa ma na to často pýtajú. Všetkým vravím: zabudnite. To sa nebude opakovať. Nie je už reálne, aby klub z mesta, v ktorom žije vyše tridsaťtisíc ľudí, ako vtedy v Trnave, sa prebil tak vysoko.
V tíme hralo 11 Slovákov, všetci z mesta a okolia, v Ajaxe 10 Holanďanov a Juhoslovan Vasovič, v Miláne deväť Talianov, Švéd Hamrin a Nemec Schnellinger.
Teraz sú špičkové kluby nabité legionármi, sú to výbery sveta. Futbal bol v našich časoch iný. Romantický.“
