V Michalovciach sa rozhodli, že zo šlamastiky ich bude ťahať český srdciar. Vlani zachránil Trenčín, teraz to isté od neho očakávajú na futbalovom Zemplíne.
Slovenský premiér Róbert Fico kedysi povedal, že na východe nič nie je. Povedzte, čo ste našli v Michalovciach?
Veď som tu, takže asi tu niečo predsa len bude. (smiech) Ale teraz vážne, privítali ma tu úžasní ľudia, ktorí fandia športu. V meste majú špičkový hokej, aj ženská hádzaná sa tu robí na vysokej úrovni.
Už len s tým futbalom musíme niečo spraviť. Aby sme sa dostali na podobné priečky, ako sú oni. Pre mňa je to obrovská výzva. Prisahám vám, že urobím maximum, aby sme to tu zachránili.
Takto ďaleko na východe ste ešte netrénovali, však?
To je pravda, ale slovenský východ poznám pomerne dobre. Ako hráč Sparty som pravidelne nastupoval proti VSS či Lokomotíve Košice alebo Tatranu Prešov.
Čítajte viac Vencel: Keď sme vkročili na Maracanu, behali nám zimomriavky po chrbte
Ako sa tam hralo kovanému sparťanovi?
Jáj, ani mi nehovorte, to boli „nechuťáci“. (smiech) Nikde futbal nebolel tak, ako tu. Na druhej strane musím povedať, že to boli výborní a srdeční chlapci. Vraveli sme im „hutoráci“ – keď na nás Čechov hovorili, polovicu vety sme si museli zakaždým domyslieť. Bože, oni rozprávajú tak rýchlo.
Aj teraz v Michalovciach si musíte domýšľať?
Ale nie, všetci sa snažia hovoriť na mňa pomaly a zreteľne. Ale priznám sa, že miestne nárečie a predovšetkým to tempo ma fascinujú. To je niečo neskutočné.
Hokejisti zvyknú vravieť, že barážové stretnutia o zotrvanie v extralige sú stresujúcejšie, ako finále play off… Platí to aj o futbale?
Obrovská pravda. Mimochodom, jednu baráž som zažil s Karvinou, to vám je niečo. Stres celých deväťdesiat minút. Našťastie sme to zvládli, no zopakovať si to na Slovensku nechcem. Len to nie.
Foto: TASR, Lukáš Grinaj
A nebudú mať už všetky zostávajúce zápasy Michaloviec barážový nádych?
Dôležitý bude každý, to je pravda. Ale stále platí jedna zásadná vec: všetko máme vo vlastných rukách. Potrebujeme sa nakopnúť, všetci do jedného. Nech sme z ktorejkoľvek časti sveta, lebo toto mesto žije futbalom a zaslúži si stopercentné nasadenie.
Ktorého hráča, ktorého ste v minulosti trénovali, by ste v beznádejnej situácii určite postavili do boja?
Vôbec nemusím chodiť ďaleko. Pre mňa to je Igor Žofčák. Obrovská persóna na celom Zemplíne. Poznám ho už zo Sparty, v Slovane Bratislava bol pod mojím vedením kapitánom mužstva.
Škoda, že momentálne nie je k dispozícii, ale urobím všetko preto, aby som ho dostal späť na ihrisko. Z môjho pohľadu to je rozdielový hráč. Takého chcete mať v boji o záchranu pri sebe.
Potrebujete k životu adrenalín?
A vy ma vari nepoznáte?
Čítajte viac Hanckovci doma riešili tri percentá, nie 97. Holandskí novinári píšu o veľkom profesionálovi i najlepšom hráčovi klubu
Iste, navonok tak pôsobíte…
Adrenalín mám každý deň. Je to súčasť môjho života, beriem ho v pohode. Nemusí ísť ani o futbal, čokoľvek robím, idem do toho celým srdcom a s tým je spojená celá škála emócií.
To som ja, kedykoľvek dám najavo, čo si myslím. Niekto možno povie, že som kontroverzný, ale ja sa vždy môžem pozrieť do zrkadla a povedať: Franz, toto si ty!
Neuráža vás, keď po vašich službách siahajú tímy bojujúce o holú existenciu?
A čo je na tom zlé? Každý máme predsa nejaké poslanie. Ja som si svoje na výslní už odtrénoval, hral som so Spartou Ligu majstrov, ovládol domácu súťaž i pohár, viedol som bundesligový mančaft a Slovan dotiahol do Európskej ligy. Hral som v Ázijskom pohári majstrov, naozaj sa nemám za čo hanbiť. To je futbal, netreba si príliš vyberať.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / -
Aké to je pre trénera, ktorý viedol aj veľkú Spartu na Letnej, keď príde na futbalový vidiek?
Koučoval som mužstvo na veľkom 80-tisícovom štadióne v Egypte, ale aj kdesi na periférii, kde sa vošlo maximálne 2500 ľudí. A viete čo vám poviem? Je to úplne jedno. Hrá sa tam s rovnakou loptou? Hrá! Tráva je zelená a tiež všade rovnako vonia.
V Michalovciach je to ako na menšom uzatvorenom dvore, ktorý má však obrovskú príťažlivosť. Prečo by sme nemohli z neho spraviť nedobytnú pevnosť?
Pravda, v Nemecku a inde vo svete sú úplne iné štadióny, ale to teraz nikoho nezaujíma. Michalovce sú dnes náš domov a my ho budeme brániť.
Stále platí to, čo ste povedali kedysi, že pokiaľ budete žiť, budete aj trénovať?
Máte ma tu. (úsmev)
Čítajte viac Futbalová bigamia, reaguje Borbély na správy, že Calzona povedie aj Neapol. Reprezentácia vraj bude len doplnková aktivita
Čo vás na trénovaní tak veľmi fascinuje?
Som človek, ktorý vždy bojoval a bude to robiť do posledného dychu. Napĺňa ma to. Mám rád prácu s ľuďmi. Keď vidím mužstvo, aké tu mám, chcem sa mu oddať.
Úspech či neúspech, to je predsa život, ten vám prinesie kadečo, nie je všetko len o oslavách a ódach. Ďalej vás predsa posúvajú aj rôzne stresové situácie.
Keď chcete urobiť krok vpred, občas treba spraviť aj nejaký vzad. To je moja filozofia a keď mám raz niekde umrieť, nech je to pokojne v strede futbalového ihriska. Tam si to zaslúžim, lebo futbal milujem.
Už viete, čo poviete hráčom v kabíne pred prvým zápasom v Žiline?
Nebojte sa, už som v šatni aj niečo povedal, nie som typ človeka, ktorý si takéto veci šetrí. Máme málo času, sme outsider, málokto s nami počíta, no aj to môže byť naša veľká výhoda.
Čítajte viac Slováci Calzonovi pomohli dostať sa do povedomia, uznáva taliansky novinár. Ak by to tak zostalo aj po Eure, bude to devalvácia repre, vraví Borbély
Povedal som im, že môžeme hrať uvoľnene, aby sme sa pobili o výsledok, urobme, čo je v našich silách. Ak to nevyjde, nič sa nedeje, príde ďalšia príležitosť, iní súperi, proti ktorým už budeme možno aj pod tlakom. Takto som im to povedal.
Čo ste videli v očiach hráčov?
Niektorí nevedeli, čo sa deje, lebo som sa s nimi nepáral. Musia ma však cítiť, vedieť, že som tu. Jedna vec je politika akéhosi cukru a biča, druhá, že všetko musí mať nejakú odozvu. Chcem vidieť iskru, že to nikto nevzdáva.
Česká Mladá fronta Dnes váš angažmán sprevádza výrokom, že vaša najväčšia sila spočíva v tom, že mužstvo po svojom príchode naštartujete, nabudíte a v krátkom horizonte ste úspešný. Ako to robíte?
Každý máme nejakú silnú stránku a ja vám predsa nemôžem povedať, čo s tými chlapcami robím. (smiech) Ale keď sa nám podarí dosiahnuť cieľ, rád im spravím môj povestný tataráčik. Za odmenu.
Foto: sparta.cz
Rozmýšľali sme, či tataráčik vôbec spomínať, či vás to už neirituje…
Veď to je môj kult, nijako ma to neobťažuje. Patrí to ku mne a nehanbím sa za to. Robil som ho buď pred zápasom alebo po úspešnej misii. Všade.
Mimochodom, čo hovoríte na Francesca Calzonu, ktorý odteraz sedí na dvoch stoličkách…
Je to preňho obrovské zadosťučinenie. Pred časom prebral slovenský národný tím a spravil s ním kus poctivej práce. Super. Neapol je zasa odmena. Veď ho najal úradujúci taliansky majster a to o niečom hovorí. Klobúk dole pred Calzonom.
Predstavte si, že ste v jeho pozícii a musíte si vybrať – buď trénovať slovenskú reprezentáciu na Eure alebo viesť talianskeho majstra…
Nehnevajte sa, no nevyberal by som si. Šiel by som na to ako Calzona – aj, aj. Nevidím v tom najmenší problém. Keď sú všetci spokojní, prečo hľadať prekážky?
Čítajte viac Kritický Šebo: Chýba atmosféra aj talenty. Okrem Weissovcov ma v našom futbale nič iné nezaujíma
Českí komentátori tvrdia, že keď sa v jeden deň pripravujete na Barcelonu a potom na Miláno, nemôžete medzitým sledovať duel Michaloviec so Slovanom a mať tak dobrý prehľad…
To je pravda. Michalovce majú potenciál a ja Francescovi odporúčam, aby sa na nás raz prišiel pozrieť osobne.
Je dnešný futbal veda?
Posunul sa. Iná dimenzia ako kedysi. Ale stále je to len futbal. Skvelá hra.
Keby mal František Straka dvadsať rokov, bol by opäť nekompromisným stopérom?
František Straka bol, je a vždy bude nekompromisný.
Načítavajú sa športové výsledky...