Filip Šebo sa stal druhý raz kráľom strelcov. Vyhlásený kanonier dal čoskoro futbalu zbohom a presedlal na triatlon. V sobotu oslávi 40 rokov.
Vždy ste strieľali veľa gólov, ale jar 2011 bola výnimočná. Zažili ste lepšie obdobie?
To si netrúfam tvrdiť. Futbal nie je len o góloch, ale aj o celkovej psychickej a športovej pohode. V každom klube, v každej sezóne som mal kratšie či dlhšie obdobie, keď som sa cítil dobre. Jar 2011 určite patrila k najlepším. Cením si ju o to viac, že som sa v zimnej príprave ťažko zranil, ale rýchlo som sa dal dokopy a do formy.
Slovanu ste vystrieľali titul a prispeli ste aj k veľkému obratu. Po jeseni bol piaty a strácal na vedúcu Žilinu dvanásť bodov. Na konci súťaže ste ich mali o štrnásť viac…
Pamätám si, že jar Žiline nevyšla a napokon naším najväčším súperom bola Senica. Na začiatku mája, do konca súťaže zostávalo už len pár kôl, sme vyhrali na jej pôde. V závere zápasu som strelil víťazný gól. To bol rozhodujúci moment v boji o titul. Prvý raz sme sa dostali na čelo tabuľky a už sme šancu nepustili. K tomu ešte dodám, že sa sformoval výborný kolektív, vládla ideálna súhra na lavičke i na ihrisku. Všetko sadlo. Boli sme vtedy nezdolateľní a mali radosť z futbalu.
Čítajte viac Nie všetko sa dá ospravedlniť. Ťažko ho zmením, po niekom to zdedil, vraví Weiss o synoviZahrali ste si v Nemecku, Škótsku i vo Francúzsku a vravelo sa, že opäť zamierite do zahraničia. Spomínalo sa aj Anglicko. Prečo to padlo?
Mal som ponuky, ale nijakú som neprijal. Chcel som zostať v Slovane a splatiť majiteľovi jeho dôveru. Slovan mi pomohol, keď som sa vracal domov, dal mi šancu. Nepovažoval som za korektné, aby som sa vtedy zbalil a odišiel. Sľúbil som, že mu pomôžem v Európe. Bolo mi doma na Slovensku dobre, zahraničia som si užil dosť, vedel som, čo to všetko obnáša. Rozhodli emócie a dobré vzťahy. Mal som ich aj s trénerom Weissom, ktorý prevzal mužstvo. Vyradili sme AS Rím a hrali sme v skupine Európskej ligy.
Slovan aj aktuálne vedie ligu pred Žilinou – o dvanásť bodov. Môže ešte stratiť titul?
Nemôže. Muselo by sa mu stať niečo strašné a škaredé. Súperi nemajú reálnu šancu, aby sa na Slovan dotiahli.
Sledujete domácu súťaž? Chodíte na ligu?
Príliš ju nesledujem, na zápasy chodím výnimočne. Môj jediný kontakt s ligou v podstate zostal vďaka Vladovi Weissovi. Je môj najlepší kamarát a sme v dennom kontakte. Občas sa idem na neho pozrieť, najmä ak sa hrá nejaký európsky zápas. Alebo sa s ním vyberiem na štadión, keď práve nehrá. Poviem na rovinu, že okrem rodiny Weissovcov ma v slovenskom futbale nič iné nezaujíma. Sledujem, či je Vlado zdravý, či sa jemu a jeho otcovi v pozícii trénera darí. Nevidím dôvod chodiť sa pozerať na niekoho, koho nepoznám, neláka ma atmosféra, lebo tam nijaká nie je.
Myslíte si, že liga je slabšia ako pred vyše desiatimi rokmi?
Podľa mňa neurobila ani krok vpred. Okrem toho, že sa postavili a zrekonštruovali nejaké štadióny, čo už bola nevyhnutná podmienka. Keby sa to nestalo, mohli by sme ligu pomaly aj zrušiť. O majstrovi je rozhodnuté, jasné je to aj na konci tabuľky. Divácky záujem nie je vyšší. Liga je v lepšom prípade na podobnej úrovni ako pred rokmi, ak nie na horšej. Je to smutné konštatovanie.
Prvý raz ste sa stali kráľom strelcov ako dvadsaťjedenročný v Artmedii Petržalka. Ktorý triumf si ceníte viac?
Niečo sa dá porovnať. V Petržalke i v Slovane som mal fantastických spoluhráčov a nahrávačov na góly. V Petržalke to boli Jano Kozák a Braňo Fodrek, v Slovane Ďuro Halenár a Igor Žofčák. Dal som rovnaký počet gólov, získali sme titul, mali sme rovnakého majiteľa. Artmedia získala prvý titul, ja som bol najlepší strelec. To prvé asi chutí vždy viac a krajšie.