Keď sa Jána Valacha, renomovaného športového riaditeľa, pýtame, či váži oveľa viac ako počas kariéry, iba sa uškrnie.
„Kedysi som mal 77 kilogramov, ale vlani vyše sto, hoci teraz už zasa menej. Pokojne napíšte, že život so Saganom mi poriadne pridal na váhe,“ smeje sa cyklista telom aj dušou, ktorý sa nedávno pripojil k slovenskému kontinentálnemu tímu Pierre Baguette.
Dnes je na programe monumentálna klasika Okolo Flámska. Nie je vám ľúto, že tento rok nie ste súčasťou slávneho podujatia?
Vôbec. Na Ronde som bol sedemkrát za sebou, stačilo. Belgické klasiky sú fantastické, všade navôkol je obrovské množstvo energie. Úžasní fanúšikovia, skvelá atmosféra.
Ale zároveň viem, čo všetko je za tým. Tvrdá príprava od decembra až po štart samotného podujatia. Týkalo sa to aj mňa, musel som sa pripraviť aj mentálne. Monumenty sú neskutočný stres. Počíta sa len víťazstvo, je to hop alebo trop.
Aká je vaša najkrajšia flámska spomienka?
Petrovu výhru v roku 2016 som nevidel naživo. Vtedy som bol prvý rok v Tinkoffe a na pretekoch s ním boli iní športoví riaditelia. Nasledujúcu sezónu som ho už sprevádzal – žiaľ, nedopadlo to podľa našich predstáv.
Do kolesa sa mu zaplietla bunda jedného z fanúšikov, spadol a bolo po všetkom. Som presvedčený, že keby sa tak nestalo, vyhrá. Mal skvelú formu, cítil, že sa mu v kľúčových momentoch „otvorili“ nohy. To je to najlepšie, čo sa pretekárovi pred finišom môže stať. Peťo šiel bomby, žiaľ, pád všetko pokazil.
Ako vyzerá práca športového riaditeľa priamo počas monumentu?
Je to neskutočný zhon nielen v pelotóne, ale aj v konvoji medzi autami. Veľa stresu, totálne nasadenie. Každý tím chce byť maximálne pripravený. Počas pretekov sme mali v okolí rozhodených desať áut. Ľudia behajú medzi bufetmi, na každom kopci musí byť pripravený človek s občerstvením.
V sprievodnom aute je to tiež hektické. Ten, kto šoféruje, je zároveň akýmsi poradcom športového riaditeľa. Stále sa pracuje s veľkým množstvom informácií, komunikuje sa cez rádio. Popri tom musíte sledovať dianie na trati prostredníctvom televízneho prenosu.
Čítajte viac Bol som hlúpy, že som Sagana nepodpísal. Teraz legendárnej značke hrozí, že príde o iného svetového šampióna
Sezóny 2016, 2017, bol vtedy Sagan najsilnejší?
Jednoznačne. Druhé tímy robili taktiku, ako ho zastaviť, ale nevedeli, čo s ním. V Quick-Stepe mali vždy výborne pripravený plán, dokázali ho využiť. Mali šesť silných jazdcov, po jednom ich „púšťali“ vpred. Jedine to proti Saganovi fungovalo.
Komu z vás dvoch chýba atmosféra veľkých pretekov viac?
Priznám sa, že o tomto sme sa nebavili. Nádoba sa naplnila a Peter sa teraz venuje horskej cyklistike, ktorá ho neskutočne napĺňa. Ožil pri nej. Pred pár dňami som s ním telefonoval, škoda, že som sa ho neopýtal. Istotne by to bola zaujímavá reakcia.
Predsa len, čo by podľa vás odpovedal?
Do pretekárskych dní šiel vždy s tým, že ideme vyhrať. V tom bol neskutočne silný. Aj napriek veľkému tlaku, ktorý sprevádza najväčšie podujatia. Môže sa stať veľa vecí – pády, technické problémy či iné komplikácie. Najnáročnejšie však je presadiť sa v pelotóne, aby bol na pozícii, na ktorej v danom momente má byť.
Všetci to vedia, všetci sa tam tlačia a nikto neuhne ani o milimeter. To všetko vyvoláva veľký mentálny tlak, pri ktorom si cyklista musí zachovať pokoj. Vôbec netuším, čo z tohto by mu mohlo teraz chýbať. (úsmev)
Napriek tomu, že Sagan skončil v elitnej cyklistike, vy ste nemali šancu pokračovať na najvyššej úrovni?
Mal som ponuku, ale potrebujem oddych. S Petrom som bol dlhé roky, stále sme išli na víťazstvo a to nie je jednoduché. Terajšia práca ma veľmi baví a napĺňa. Som rád, že môžem pomôcť na Slovensku. Mám skúsenosti, je prirodzené, že ich chcem odovzdať doma.
Špičkovú cyklistiku som si užil najviac, ako som mohol. Dostal som tento dar od Petra. Spolu s bratmi Velitsovcami sme urobili veľa práce v súvislosti so štartom slovenskej reprezentácie na majstrovstvách sveta. Naším cieľom bolo, aby národný tím mal podobné podmienky ako stajne v seriáli WorldTour. Napokon z toho boli tri tituly svetového šampióna.
Foto: Pierre Baguette cycling
Čakali ste, že sa to môže podariť?
Vedel som, že titul niekedy získa. Po tom, ako v roku 2013 skončil na MS vo Florencii šiesty, som mu povedal: Išiel si výborne, som si istý, že raz bude zlato aj tvoje.
Aj on bol o tom presvedčený?
Šiel si za tým. Neviem, či bol presvedčený, pretože on nemá rád prázdne polemiky o ničom. Nikdy sme sa pred MS nebavili o tom, že ideme vyhrať. Chceli sme preteky odjazdiť čo najlepšie.
Ako sa zmenila vaša práca po prestupe do kontinentálnej stajne?
Je iná, ako bola pred desiatimi rokmi. Keď ideme na etapové preteky, začínam o siedmej ráno a končím o desiatej večer. Mnohé zmenila elektronika, pracujeme s veľkým počtom rôznych aplikácií. Všetko musí byť vopred naplánované, spísané a odovzdané na papieri či v emaili. Nie som tréner či lekár, nepoviem mechanikovi, aby umyl špinavý bicykel.
Nestarám sa do práce iných, každý člen tímu má presne zadelené povinnosti. V Pierre Baguette je to iné. V kontinentálnej cyklistike je menej ľudí, ale s majiteľom Borisom Horváthom a športovým riaditeľom Jurkom Saganom sme nastavení tak, aby sme fungovali ako WorldTour tím v menšej podobe. Máme trénerský štáb, kliniku, spolupracujeme s ďalšími zložkami. Chceme, aby všetko robili profesionáli.
Čítajte viac Nový imidž, nové farby. Sagan pokračuje v náročnom boji, k úspechu mu má pomôcť dvojkolesový tátoš v cene nového auta
Chápeme správne, že špinavý bicykel sa neodpúšťa?
Presne tak, cez to by neprešiel vlak. Špinavý bicykel netolerujem ani na tréningu. Jednak je to reklama, po druhé neočistený stroj sa rýchlejšie kazí.
Je rozdiel, keď si chalani doma bicykel čistia, vtedy si ho aj skontrolujú. Je to aj o vzťahu k ich pracovnému nástroju. Zoberte si F1, Niki Lauda i Michael Schumacher sa aktívne zapájali do vývoja monopostu a celý tím išiel hore.
Zažili ste cyklistický Olymp. Má aj kontinentálna cyklistika svoje čaro?
Určite áno. Vždy som sa chcel zúčastniť na Tour de France ako pretekár. To sa mi nepodarilo, hoci som na to našliapnuté mal. Keď som mal dvadsaťdva, záujem prejavil Cofidis. Ale zmluvu som nepodpísal, čo beriem ako životno-športovú chybu.
Keď som skončil aktívnu kariéru, pôsobil som v Dukle Trenčín, potom vo veľkých tímoch ako Tinkoff, Bora či TotalEnergies a teraz som späť v kontinentálnej cyklistike. Užívam si to.
Spomínate si na najstresujúcejšiu situáciu, ktorú ste zažili v sprievodnom vozidle?
Stalo sa to na Tour de France, keď sme robili plán v tíme Bora-Hansgrohe. Jazdil som v aute s Enricom Poitschkem, ktorý bol vtedy hlavným športovým riaditeľom. Mal veľmi rýchle a dobré rozhodnutia. Tvorili sme taktiku tak – aj Peter to tak chcel – aby sme v určitých častiach etapy „utrhli“ šprintérov.
Aby ich bolo v hromadnom dojazde čo najmenej. Vtedy som celý deň trpel, lebo zrazu jeden tím začal stupňovať tempo a my sme museli chalanov burcovať, aby vydržali. Stresujúca spomienka, pretože to bola riskantná taktika, s ktorou sme mohli aj všetko prehrať.
Keď sme už pri stresujúcich situáciách, ako to bolo so Saganovou „samoopravou“ imbusákom na Paríž-Roubaix 2018?
Nevedeli sme o tom, že Peter má technické problémy. Roubaix je neskutočne hektické. Jazdci prídu na kocky, pelotón sa rozletí, do toho fanatickí diváci, skáču vám pod kolesá. Sagan zaútočil trochu skôr, ako bolo plánované, a zrazu bol fuč. Keď sme sa k nemu predrali cez cyklistov, až vtedy sme videli, že má problémy.
Vravel nám, aby sme mu podali štvorku imbusák. Jeho žiadosť som tlmočil mechanikovi a on sa pýtal, na čo to potrebuje. Peter zopakoval, že chce imbusák a mechanik – kľudný, akoby sa nič nedialo – opakoval: „Na čo to potrebuje?“ Peter kontroval, že na uvoľnený predstavec. „Tak potom nie imbusák, ale kľúč torx,“ zašumel zozadu náš mechanik. Ten som Petrovi podal a keďže je technicky zdatný, bicykel si za jazdy opravil.
Foto: Profimedia
Vedeli ste, že pokrivené riadidlá sa snažil vyrovnať o zadné koleso Jelleho Wallaysa?
Nie, opisoval nám to až po pretekoch. Vravel som mu: „Peter, ty si blázon.“ Wallays bol pred ním, urobil mu to dvakrát a nahnevaný Belgičan sa ho pýtal, či mu nešibe. (smiech)
Urobili by podľa vás niečo podobné aj iní pretekári?
Zrejme by im to nenapadlo. Deväťdesiat percent by zastavilo a zosadlo. To je vždy najväčšia chyba. Už som to spomínal – keď je cyklista technicky zdatný a vie, kde je porucha, niektoré veci si vie opraviť sám aj za jazdy.
Dokáže vyhodnotiť riziko, či na stroji môže pokračovať alebo ho musí vymeniť. Peter vtedy vedel, že môže ísť ďalej. Ak by zastavil, stratil by šancu.
Boli ste presvedčený, že vo finiši na velodróme v Roubaix zdolá Silvana Dilliera?
Dúfali sme, pretože to nikdy nie je isté. Nedokážete predpokladať, v akom stave je daný cyklista. Pri jazdcoch v úniku je to špecifické v tom, že keď sú vpredu sami alebo v menšej skupinke, tak šetria silu, lebo sa nemusia tlačiť v hlavnom balíku.
Veľakrát sa stalo, že cyklistu v úniku síce favoriti dostihli, ale on ich potom v záverečnom špurte aj tak zdolal. Takýmto spôsobom vyhral Roubaix v roku 2016 Austrálčan Mathew Hayman.
Mali ste veľkú radosť, keď ste naživo videli Saganov vydarený finiš?
Nevidel som ho.
Ako to?
Nikdy nevidím úplný záver. Sprievodné vozidlá vždy odbočia z cesty skôr, aj na majstrovstvách sveta to takto býva. Stáva sa, že v televízii, ktorú máme v aute, padne signál. Navyše, TV prenos je spomalený o 20 sekúnd a o minútu na internete. Užíval som si, keď som nevedel, ako Peter dopadol a len som čakal. „Spíker“ v prenose sa vždy na moment odmlčí a potom povie meno víťaza.
VIDEO: Slovenský cyklistický tím Pierre Baguette si prebral nové autá
Čo sa v takejto chvíli deje v sprievodnom aute?
Keď Peter vyhrával, nasledoval nadšený krik a veľa radosti.
Ak by ešte veľmi chcel, má na to, aby dosiahol na ceste veľké víťazstvo?
Covid pomenil veci, už je to iné. Fond v sebe stále má, s tým sa narodil, nedá sa to stratiť. Išiel naplno desať sezón, čo je mentálne veľmi vyčerpávajúce. Teraz to je tak, ako to má byť.
Rozhodili ho nedávne problémy so srdcom?
Keď som s ním telefonoval, tak bol pokojný. Mám merač, idem na zákrok, vravel mi. Berie to ako realitu. Nikdy od neho nebudete počuť, aby nad niečím lamentoval.
Ako bude vyzerať jeho návrat do tréningového procesu?
Všetko bude prebiehať pod dohľadom lekárov, s ktorými bude konzultovať aktuálny stav. Vyzerá to tak, že do tohto kolobehu sa vrátil rýchlo.
Mal by sa predstaviť na májovom podujatí Okolo Maďarska. Stúpa nadšenie v tíme Pierre Baguette z príchodu šampióna?
Mladí mi už vraveli, že „príde Peter, sme z toho nervózni“. Ja im na to, že „oňho sa naozaj nemusíte báť, zariadi sa. Vy si len choďte svoje preteky. Sagan sa vie o seba postarať, bude tam, kde má byť.“
Zamáva šanca jazdiť s legendou s mladým jazdcom?
Je skvelé, že Peter povedal áno tomuto projektu. Opäť sa potvrdzuje, že pomáhal a stále pomáha slovenskej cyklistike. Podporuje materský klub v Žiline, ako aj detskú Tour nesúcu jeho meno. Teraz zasa pomôže k posunu Pierre Baguette. Jeho prínos je veľký.
Čítajte viac Cavendish zostal po slovách od Sagana neskutočne dojatý, chytal sa za srdce a zatiahol sa mu hlas. Potom opätoval uznanie
Platí, že vo vašom tíme sa predstaví aj na Okolo Slovenska?
Mal by tam byť s nami, počítame s ním. Taký je plán.
Pripomína vám Sagana niektorý jazdec zo súčasného pelotónu?
Peter bol jedinečný, bavil sa víťazstvami. Ako malé dieťa, videli ste to – jazda na prednom, zadnom kolese, ďalšie kúsky. Preto ho ľudia milujú. Poviem to takto – nikto neveril, že sa nájde ďalší jazdec po Merckxovi, ktorý bude vyhrávať na viacerých terénoch.
Cyklisti sa v istej chvíli veľmi škatuľkovali – vrchár, tempár, klasikár, šprintér. Podľa toho sa vyvíjali aj preteky. Lenže prišiel Peter a dokázal vyhrávať tam aj tam. Dnes máme Van der Poela, Pogačara či Van Aerta. Sagan im ukázal, ako sa dá robiť všetko. Brutálne zmenil cyklistiku. Začal to sám, lebo chcel všade vyhrávať.
Keby ste mali napísať knihu o Saganovi, ako by sa volala?
Neviem… (zamyslí sa) Nie som veľký pamätník, zrejme by bola veľmi tenká. Názov by mohol znieť: Strasti a slasti.
Foto: Pierre Baguette cycling
Je dnes náročné budovať na Slovensku cyklistický tím?
Už tu nie je „boom“ ako v čase veľkých Petrových úspechov, no stále je vidieť, že ľudí cyklistika baví. Je tu mnoho jazdcov. Fungovanie tímu je náročná záležitosť, ale manažér Boris Horváth a ľudia, ktorí sa k nám cez zimu pridali, odvádzajú kvalitnú robotu.
Vybrali sme sa správnym smerom. Máme k dispozícii všetko, čo potrebujeme. Platforma, ktorú teraz robíme, vyjde neskôr, ale viem, že budeme prví s tým, čo ponúkame.
Čo to bude?
Dali sme si záležať, aby všetko robili profesionáli. Týka sa to výživy, testovaní, trénerov, športových riaditeľov či logistiky. Nová platforma nebude len o súťažení.
A Sagan je čerešnička na torte…
Sme radi, že sa k nám pridal. Poznám ho, som s ním v pracovnom vzťahu. Nezneužil by som jeho meno na niečo, čomu by som neveril. Preto robíme veci s vážnosťou. Pôsobil som v seriáli WorldTour, mám skúsenosti. Viem, čo majú jazdci robiť, čo je zbytočné a čo je podstatné. Mám pocit, že môžeme byť úspešní.
