Dôležité bolo len to, že na ňom vyhrával, spomína si na začiatky Petra Sagana bývalý pretekár a jeden z jeho prvých trénerov Milan Novosad.
V tom čase to neboli tenké plášte, ale drapáky. Do terénu. Sagan začínal veľkolepú kariéru v prírode. Na horskom bicykli. Keď sme sa nedávno rozprávali s jeho celoživotným parťákom Michaelom Kolářom, ktorý ho neúnavne ťahal za víťazstvom na majstrovstvách sveta 2016 v Dauhe, jeho vzťah k „horáku“ opísal takto:
„Na ceste občas zašomre, opakuje, nech je už konečne po tréningu a rozmýšľa, čo bude robiť po ňom. No dajte mu do rúk horský bicykel a zostane na ňom, kým mu ho nevezmete. Vtedy ho to vôbec neťahá domov,“ vraví o Saganovi kamarát Kolář.
Slovenský Tourminátor po uplynulej sezóne ukončil kariéru na ceste a vrhol sa na to, čo má najradšej. Na čom kedysi vyrástol. Sagan vzal opäť do rúk terénny bicykel a chce s ním ísť aj na olympiádu v Paríži.
Jeho prípravu na najväčšiu športovú udalosť roka mapuje dokumentárny seriál Chasing Glory, ktorého prvá epizóda mala pred pár dňami premiéru na Eurosporte.
Štáb televíznej stanice za ním v lete vycestoval na vysokohorské sústredenie do Utahu, kde sa žilinský rodák pripravoval.
Lenivý chalan
Sagan sa v televíznom dokumente, ktorý vzhliadli desiatky miliónov ľudí, vyznáva zo svojho vzťahu k piatim olympijským kruhom. Na najväčšom športovom sviatku sa zúčastnil dvakrát, v Londýne 2012 na ceste nezachytil rozhodujúci únik a o štyri roky neskôr – tentoraz už v teréne – prišiel do cieľa po dvoch defektoch v poli porazených.
„Olympiáda je najväčšia športová udalosť na svete. A preto je aj mojim cieľom,“ priznal v dokumente 34-ročný šampión.
Už počas olympiády v Brazílii sa veľa hovorilo o jeho láske k horskému bicyklu. Sagan bol na vrchole výkonnosti, bol úradujúcim majstrom sveta a v ten rok dúhový dres aj obhájil.
Na jar 2016 tiež vyhral slávnu monumentálnu klasiku Okolo Flámska, preto mnohých prekvapilo, keď sa v Riu rozhodol štartovať v teréne.
Foto: TASR, Michal Svítok
Zrejme to neboli len obavy z kopcovitej trate v okolí brazílskej metropoly, keďže cestné preteky napokon vyhral jeho veľký rival Greg van Avermaet. Bolo v tom určite viac. Príťažlivosť medzi ním a horským bicyklom.
„Od začiatku som vlastne ani nechcel byť cyklistom. Opakoval som len to, čo robil môj brat. Bolo to príliš náročné a bol som lenivý chalan. A možno aj stále som,“ usmial sa do kamery Sagan.
„V období, keď som s cyklistikou začínal, nebolo možné kombinovať cestnú a horskú cyklistiku. Museli ste sa rozhodnúť. Keď som začal profesionálne pretekať na ceste, už som pri tom zostal, ale niekde vo vnútri som vždy vedel, že chcem robiť horskú cyklistiku,“ priznal.
Napokon, Sagan aj niekoľkokrát počas kariéry naznačil, že život na ceste ho unavuje. Bez servítky to povedal napriklad v sezóne 2018 pre španielsky denník El Pais.
"Pre mňa je cyklistika nudný šport! Nerozumiem, ako to môže niekoho baviť. Pozerať sa na 200-kilometrovú etapu v televízii musí byť poriadna nuda.
Až do posledných dvadsať kilometrov sa nič nedeje, ja by som pri telke určite zaspal. Zobudil by som sa potom, desať kilometrov pred cieľom, pretože až vtedy sa o všetkom rozhoduje," vyhlásil.
Foto: Profimedia
Sagan si jednoducho svoju profesionálnu kariéru neužíval až tak, ako by sa mohlo zdať. Hoci je trojnásobným majstrom sveta, majiteľom siedmich zelených dresov z Tour de France a víťaz 121 etáp, vždy ho to zrejme ťahalo tam, kde začínal.
"Na horskom bicykli sa cítim omnoho voľnejší ako na cestnom. Veľmi dlho za mňa rozhodovali iní, čo budem robiť a kde budem pretekať.
Rozhodol som sa, že život vezmem do vlastných rúk, skončím s cestnou cyklistikou, pretože mám toho už dosť, a chcem robiť niečo, čo ma baví," vysvetľoval zadýchaný do kamery Eurosportu.
„Toto je to, o čom hovorím. Takáto sloboda. Je to nádherné,“ opísal svoje pocity.
Opäť šťastný
Posledné sezóny bolo z neho cítiť, že pretekársky zápal sa z neho vytratil. Či to boli monumenty, na ktorých kedysi žiaril, alebo Tour, iskra v jeho očiach už nebola.
Stačilo však pár mesiacov a všetko vyzerá inak.
Na sklonku roka sa Sagan pridal k partii „enduristov“ z tímu OKOEVERYWHERE na sústredení v talianskom Finale Ligure. Slovenská hviezda si na tamojších tratiach chcela zdokonaliť techniku jazdy.
Čítajte viac Aj ľudia zo Saganovho okolia vraveli, že už roky nebol taký šťastný. Keď spadol, vôbec nič ho nebolelo, volali sme ho Wolverine
„Videli sme, ako si to užíva. Nakoplo ho to. Aj pár ľudí z jeho okolia nám povedalo, že po rokoch je konečne na bicykli šťastný. Potvrdil to aj on sám,“ prezradila Simona Kuchyňková, 19-ročná pretekárka.
Jej kamera, ktorú mala na helme, dokonca zachytila Saganov pád. Len-len že neryl tvárou v zemi. Po tvrdom náraze však vstal, oprášil sa a bol späť v sedle.
"Aj preto sme mu dali prezývku Wolverine (fiktívna postava komiksovej série X-Men, pozn. red.). Na sústredení spadol niekoľkokrát, vždy sa postavil, oprášil a šiel ďalej.
A ja som takmer mala zástavy srdca. Viem, čo ho čaká, aký má program, keby sa zranil, o všetko by prišiel. Vzápätí som si však povedala, ‘čo panikáriš, veď to je Peter Sagan!‘“
Hoci naďalej aktívna, ale už v tejto chvíli cyklistická legenda, mala vždy povesť jedného z najzručnejších jazdcov. Sagan sa počas kariéry svojou technikou nielen že často prepracoval k víťazstvám, ale vyhol sa aj mnohým pádom. Pritom v pelotóne to ani zďaleka nie je bežné.
"Ak by ste spustili polovicu pelotónu dolu traťou – tak, ako som to urobil ja nedávno v Žiline s Peťom Saganom – tak na ďalší deň vám polovica z neho nenastúpi na preteky. Naozaj. Nezvládli by to.
Čítajte viac V pelotóne jazdia výkonnostné kone, dajte im „horák“ a na druhý deň sa nepostavia na štart. Sagan je iný level
Na to, že sú to profesionálni cyklisti, sú v tomto smere žalostní. Niečo ako výkonnostné kone. Nastavené jazdiť rovno za nosom," potvrdzuje pre Športweb o cestných cyklistoch Kolář.
A niečo naznačuje aj Saganov brat Juraj. „Peťa všetci považujú za elitného zjazdára, ale na ceste by sa ma nestriasol. Na horskom bicykli hocikedy.“
Zomrie na MTB
Sagan bol od začiatku obrovský talent. V Žiline začínal na horskom bicykli a v roku 2008 sa dokonca stal aj juniorským majstrom sveta v cross country. Jeden z jeho niekdajších kolegov v národnom tíme si naňho zaspomínal takto:
„Samozrejme, chýry o veľkom talente sa doniesli aj ku mne,“ vraví Peter Škopek. „Kamaráti z klubu, ktorí s ním týždeň čo týždeň bojovali na trati, mi vraveli, že je tam akési 14-ročný chlapčisko, ktoré nikto nedokáže zdolať. Tvrdili mi, že je aspoň o tri triedy lepší ako ostatní,“ pousmeje sa pri spomienke
Na pretekoch v Podbranči vraj už ako mladý ucháň naháňal vtedy dlhoročnú nedostižnú stálicu Milana Barényiho. Zväčša to vraj bývalo tak, že Barényi v cieli čakal na ostatných aj niekoľko minút.
Zrazu sa ho však až do konca držal mladý Sagan – chalan, ktorý bol samá ruka, samá noha.
Čítajte viac Keď ucháň Sagan naháňal stálicu, všetkým spadla sánka
Odvtedy uplynulo dvadsať rokov. Sagan medzitým toho veľa povyhrával a kariéru chce zakončiť na mašine, na ktorej kedysi začínal.
"Posledné roky ma to už nebavilo. Vždy vo mne bola túžba vrátiť sa k tomu, čo mám najradšej, teda jazdiť na MTB. Byť uprostred prírody, skákať a zažívať adrenalín. Bolo načase sa rozhodnúť,” povedal nedávno pre Lucas' cycling blog.
Má teda veľké plány. Po tréningovom kempe v Južnej Afrike by sa mal 11. februára predstaviť na prvých pretekoch v Abú Zabú. Už nie na ceste, ale v prírode.
„Vždy som hovoril: narodil som sa na MTB, na MTB aj umriem.“
