Nedávno na ňu zlákal aj svojho slávneho parťáka a na video takmer nahral jeho pád. „Ale to je celý Sagan, posaďte ho na čokoľvek a pôjde na hranici možností. Nikdy sa nebude len tak voziť,“ usmieva sa pražský rodák, ktorý si užíva jazdu na prírodných tratiach posledných päť rokov.
Aj ste si odvtedy povedali, že „som to mal na ceste ešte skúsiť?“
Nie, žiadna takáto myšlienka nebola. Ani len podobná. Nie som typ človeka, ktorý by uviazol v minulosti. Je to uzavretá kapitola a ja sa dnes venujem iným záležitostiam. Spoluvediem jeden z najväčších projektov v horskej cyklistike na Slovensku – OKOEVERYWHERE.
S priateľkou Natáliou máme svoju značku oblečenia, vlastný tím, v ktorom sa venujeme mladým cyklistom a snažíme sa ich posúvať ďalej do sveta. Navyše, s chalanmi staviame oficiálne lesné cyklotrasy. A popritom – samozrejme – pretekám a robím online trénera. Je toho dosť, no napĺňa ma to.
Čítajte viac Sagan obracia list: Neprišiel som sa sem na niekoho hrať. Keď bude treba, opravím defekt alebo dám aj masáž
Ale odišli ste zo sveta, v ktorom sa točili pomerne solídne peniaze…
Človek začína v akomkoľvek športe s veľkou vášňou, ani u mňa to nebolo inak. Ak ho však chcete robiť vrcholovo, je to obrovská drina.
Poviem však príklad: keď som na horskom bicykli, tak hore kopcom sa tiež poriadne narobím, ale dolu svahom zažijem neskutočnú zábavu. Na cesťáku sa len zveziete a rozmýšľate, aká ďalšia drezúra vás čaká (úsmev). V teréne tiež pravidelne dosahujete veľa malých víťazstiev.
Akých?
Stačí, aby ste zákrutu prešli lepším spôsobom, alebo časť trate zvládnete ešte rýchlejšie ako predtým, všetko sú to malé impulzy, ktoré sa na horskom bicykli dejú na dennej báze. Viete, koľko sa nadriete na ceste, aby ste zlepšili svoju výkonnosť?
Hovorte…
Za päť rokov v profipelotóne som výkonnostne „vyrástol“ do dvoch percent. Človek sa nadrie kvôli každej maličkosti. A nezabaví sa pritom tak dobre, ako v teréne.
Najmä, keď treba pomáhať druhým…
Veď to. Keď ste domestik, akoby sa z toho vytrácalo nadšenie a zostane vám len robota. Bolo veľa dní, keď som vedel, že od štartu budem pracovať na druhých a hneď, keď sa vytvorí denný únik, ma pošlú dopredu a jednoducho budem ťahať pelotón.
Keď som tušil, že niečo podobné na mňa čaká, vytrácal sa zo mňa entuziazmus. Šiel som si to len odkrútiť – zrazu sa to podobalo tvrdej manuálnej práci.
Čítajte viac Sagan je vraj čarodejník, ale šťastie majú najlepší. Jeho pády už nie sú len náhoda, zhodujú sa oslovení experti
Trúfnete si povedať, koľko percent svetového pelotónu – keby si mohlo vybrať – sa pôjde radšej vyšantiť na horský bicykel?
Veľmi málo z nich by sa na to dalo. Nevedia to. Ak by ste spustili polovicu pelotónu dolu traťou – tak, ako som to urobil ja pred pár dňami s Peťom Saganom – tak na ďalší deň vám polovica z neho nenastúpi na preteky.
Vážne?
Naozaj. Nezvládli by to. Na to, že sú to profesionálni cyklisti, tak sú v tomto smere žalostní. Niečo ako výkonnostné kone – nastavené jazdiť rovno za nosom.
Samozrejme, nájde sa aj tam viacero šikovných borcov – viem, že Pogačar dokáže jazdiť na zadnom kolese, aj Alaphilippe má bicykel dokonale pod kontrolou, no väčšina jazdcov sa len celý život vozí na ceste. V teréne by boli kostrbatí.
Foto: Instagram Ivana Bačikovského
Čiže Sagan by bol v endure medzi nimi absolútnou špičkou?
Zatiaľ nie je úplne vyjazdený. Mathieu van der Poel a Tom Pidcock jazdia na horských bicykloch, s nimi by to mal ťažké. Ale Peter to v sebe má a predovšetkým sa nebojí. Ak sa nezraní, potom sa pomerne rýchlo dostane na veľmi vysokú úroveň.