Foto: ČTK / imago sportfotodienst / Fotoreporter Sirotti Stefano
S akými predstavami cestoval do Liege, kde 99. ročník štartoval?
Pripomeniem najmä jeden moment: Peter nemal nikdy strach z mien súperov. Či vedľa neho stál Armstrong, alebo Cancellara, či nejaké iné eso, bolo mu to jedno. Rešpektoval ich ako súperov, ale príliš sa nimi nezaťažoval. Netrápilo ho, kto čo dosiahol, kto je favorit.
Bol vždy sám sebou, veril vo svoje úžasné sily. Nikdy neriešil ani rôzne varianty, ktoré sa rozoberali pred štartom, nedržal sa kŕčovito taktických pokynov. Z pretekov nemal obavy a rozhodoval sa vždy inštinktívne, podľa vzniknutej situácie, mal na to veľký cit. Bol spontánny. Tak vznikali aj jeho oslavy víťazstiev, keď napodobňoval Forresta Gumpa, Terminatora, mávanie krídlami a podobne.
To si pripravoval vopred?
Niekedy áno, uvažoval o tom, pýtal sa aj na môj názor, chcel počuť nejaké nápady. Ale často sa rozhodoval spontánne. Stále niečím pobavil divákov. Vedel tvrdo makať a bol aj šoumen. To sa mi na ňom páčilo. Neraz mi vravel, že keď bol mladší, chcel byť hercom.
Natočil viaceré krátke videá. Mám rád jeho paródiu na Forresta Gumpa, keď sedí na lavičke a ponúka bonbóny. Keď mám zlú náladu, často si ho pozriem… Spočiatku sme aj my vyviedli nejaké vylomeniny.
Čítajte viac Legenda Tour sa lúči. Zelená sedmička nepohla Saganovým charakterom ani o milimeter
Napríklad?
Pred prvou Tour de France sme nakúpili množstvo sprejov a skoro ráno pred etapou sme vyrazili s Petrom Zánický, veľkým fanúšikom Petrom Krnáčom a s malou dušičkou ako nejakí záškodníci maľovali na cesty nápisy, samozrejme, s Petrovým menom.
Raz nás nachytali aj policajti, sledovali naše sprejerské umenie, trošku nás vyľakali, ale potom len mávli rukou a odišli. Ďalšie roky sme už asfalt nemuseli sprejovať. Robili to fanúšikovia a nápisy sme videli všade – Sagan, Sagan…
Spomínate si na prvé víťazstvo na Tour v Seraigne?
Musím povedať, že to bola aj pre mňa krásna Tour a tiež veľmi náročná, únavná. So Saganovým otcom Ľubomírom sme v aute najazdili vyše 5 550 kilometrov. Peter začal na Tour vo veľkom štýle.
Bol odvážny, dravý, riskoval, vedel sa pohybovať v pelotóne. Za necelý prvý týždeň vyhral tri etapy, s tým nik nerátal. V úvodnej zdolal vynikajúceho Švajčiara Cancellara. Prvé víťazstvo má pre športovca vždy špeciálnu príchuť, ale mňa nadchlo najmä tretie.
Prečo práve to?
Tretiu etapu vyhral Peter 6. júla v Metz. Bolo to práve v deň mojich narodenín. Keď zišiel z pódia, objal ma a venoval mi s poďakovaním kyticu i zelený dres, ktorý vybojoval a dodal – to je pre teba… Veľmi som si to vážil.
Foto: Alex Whitehead/SWpix.com / Shutterstock Editorial / Profimedia
V tom ročníku už ďalšiu etapu nevyhral…
Tak sme to aj trochu predpokladali, chcel využiť najmä úvodné rovinaté etapy, ktoré mu profilom vyhovovali. Potvrdil, že v tom ročníku bol najrýchlejší jazdec v pelotóne. Hneď v úvode sa obliekol do zeleného trička v bodovacej súťaži a s prehľadom si ho udržal až do cieľa v Paríži.
Ako ste oslavovali etapové triumfy?
Vo Francúzsku sa otvára pri takých príležitostiach šampanské, ale Peter zaviedol v tíme pivo (smiech). Doviezli sme ho s jeho otcom v aute dosť… Jedno-dve pivá po etape boli v poriadku, pripili sme si nimi na úspech, ale ani po výhrach sme príliš neoslavovali.
Tour je vždy dlhá a náročná, na ďalší deň čakala etapa. Peter po nej strávil na masérskom stole Maroša Hlada aj dve hodiny. Neviem, či si po prvom víťazstve na ňom aj trochu nezdriemol… Zvyčajne o desiatej chodil do postele. Iné to bývalo v parížskom cieli. Tam sme si všetci už mohli naplno vychutnať triumf.
Spomínate si na niektoré špeciálne?
Peter prvý raz štartoval na Tour v drese Tinkoff-Saxo v roku 2015. Majiteľom tímu bol ruský miliardár Oleg Tiňkov. Poznal som sa s ním osobne, bol to zaujímavý chlapík, ktorý mal vysoké nároky. Pred Tour chcel všetky dresy – žltý najlepšieho jazdca mal získať Contador, ktorý mal v zbierke už dva triumfy na Tour, zelený Sagan, bodkovaný Majka.
Úspešný bol len Peter. Po pretekoch Tiňkov pripravil veľkolepú párty. Plavili sme sa do noci asi šesť hodín na luxusnej lodi po Seine, pod eiffelovkou, stretlo sa na nej veľa osobností a bolo skutočne veselo…
Čítajte viac Hamšík a Vlhová podporili šampióna: Budeme ťa sledovať! Stále som v popredí, odkazuje rázne Sagan
Sagana podporovalo množstvo fanúšikov, chodili na preteky, obliehali tímový autobus, chceli podpisy, fotografie. Vy ste mu pomáhali zvládať tento nápor. Ako sa s ním vyrovnával?
Niekedy to bolo komplikované. Peťo nemal príliš v láske tlačovky, rozhovory so zástupcami médií, niekedy sa im doslova vyhýbal. Ale základné povinnosti si plnil.
Usiloval sa podpísať každému fanúšikovi, ale niekedy to nešlo. Nikdy však neodmietal deti. Aj ja som sa snažil vyhovieť všetkým. Keď som mu doniesol na podpis nejaké tričko, čiapku, fotografiu do autobusu a prevrátil oči, vždy som mu tvrdil, že je to pre nejaké dieťa, ktoré čaká vonku. Vtedy nereptal. Ale raz mal problém sa k nemu dostať aj prominentný športovec…
O koho išlo?
Bolo to po prvom ročníku 2012. Pred autobusom som uvidel v pozadí postávať vysokého chlapíka. Predo mnou vyčnievala nad všetkými eiffelovka a on. Bol to Zdeno Chára. Rok predtým vyhral s Bostonom Stanley Cup. Vybral som sa za ním a pýtam sa, či mu môžem pomôcť.
Chcel by som fotografiu s Petrom Saganom, vraví mi hokejová legenda, o ktorej som vedel, že miluje cyklistiku. Tu ju nezískaš, vravím mu. Vzal som ho do tímového autobusu a predstavil aj Saganovým spolujazdcom. Viacerí boli Taliani, o hokeji nemali ani šajnu, tak sme im Zdena aj s Petrom trochu priblížili.
Čítajte viac Kto zapríčinil pád? Vie to jediný muž. Legenda bráni Sagana, pred štartom Tour de France mu dáva cennú radu
Ste so Saganom stále v kontakte?
Rozišli sme sa po vzájomnej dohode pred Vianocami roku 2015. Mnohé moje povinnosti prevzala jeho vtedajšia manželka Katarína. Teraz sme v kontakte len sporadicky. Napíšeme si, keď máme narodeniny, keď je nejaký sviatok. Pravidelne som v kontakte s jeho úžasnou sestrou Dankou.
Počas víkendu odštartovala Tour de France. Sagan bude v pelotóne posledný raz. Aké šance mu dávate na etapové víťazstvo?
V uplynulých sezónach som už nesledoval jeho výkony príliš detailne, nemám taký dokonalý prehľad ako v minulosti. Peter má však 33 rokov, je najmä špurtér a postupne stráca rýchlosť, vek ani on nezastaví. V pelotóne sú už rýchlejší jazdci a vyhrať s nimi v priamom súboji bude pre neho príliš náročné.
Niekedy sa však v etape vyvinie situácia, ktorá mu ponúkne šancu, môže využiť svoje bohaté skúsenosti. Môže nazbierať nejaké body aj na rýchlostných prémiách. Prial by som mu ešte aspoň jedno víťazstvo, bola by to pekná a dôstojná rozlúčka. Sagan bol, je a bude pre mňa najlepší cyklista.
