Spomína na jeho hviezdnu kariéru, prvé kroky vo svetovom pelotóne i na prvé triumfy na Tour de France.
Trojnásobný svetový šampión sa premiérovo zúčastnil na najslávnejších pretekoch planéty pred jedenástimi rokmi.
Vybojoval na nich dvanásť etapových víťazstiev a rekordných sedem zelených tričiek v bodovacej súťaži. Včera sa postavil na ich štart posledný raz.
Spomínate si na prvé stretnutie s Petrom Saganom?
Na jar 2008 prišiel do Púchova do agentúry Optimus Agency, kde som vtedy pracoval ako športový a mediálny manažér. Mal osemnásť rokov, sprevádzal ho otec a tréner Peter Zánický. V Dohňanoch boli v tom čase majstrovstvá Slovenska a Česka na horských bicykloch, kde patril k najlepším.
Prvý dojem?
Bol tichý, veľa toho nenahovoril. Chvíľu sa zdalo, že je aj hanblivý. Ale v očiach mu hrali ohníčky, vravel som si, to bude šibal. Pripomínal mi v niečom futbalistu Peťa Dubovského, s ktorým som sa predtým roky priatelil. Bol tiež trošku uzavretý, ale v partii kamarátov sa vedel uvoľniť a zabávať.
Čítajte viac Sagan má stále v očiach iskru, ale buďme realisti a kroťme očakávania. Slobodný nebude ani po kariére
Stali ste sa jeho prvým manažérom?
Jeho prvými manažérmi boli jeho rodičia Ľubo a Helenka. Starali sa o neho, robili všetko, čo potreboval, chodili s ním na preteky. Potom mal hlavné slovo v jeho cyklistickom raste jeho prvý tréner Milan Novosad a s ním zároveň Peter Zánický.
To boli prví ľudia, ktorí ho správne nasmerovali do sveta cyklistiky. Až potom sa začala naša spolupráca. Optimus Agency podporovala mladých športovcov. Rozhodli sme sa, že mu pomôžeme na jeho ceste za úspechmi.
Ako?
Bolo toho viac. Ale spomeniem aspoň jednu zaujímavú situáciu. Napísal som takmer všetkým Pro Tour tímom, myslím, že ich bolo sedemnásť, kde som ich upozornil na Sagana, na jeho veľký talent a poslal som im jeho profil.
Odpovedali mi len tri… Jedným z nich bol QuickStep Omega, ktorý ho aj pozval do Belgicka na tri dni na skúšku.
Ako dopadla?
Informovali nás, že ich zaujal, budú ho sledovať, ale zatiaľ ho nezoberú. O čosi neskôr sa však ozval taliansky manažér Enrico Zanardo a potvrdil záujem Liquigasu.
V ňom vtedy pôsobili veľké mená – Stefano Zanatta či Paolo Slongo, bývalí cyklisti, špičkoví odborníci, Zanatta zastával post športového riaditeľa. Sagana sledovali dlhšie.
Vybrali sme sa teda na sever k Benátkam, pripojila sa k nám tlmočníčka Marta Dolinská, ktorá roky žila v Taliansku. Peter nevedel po taliansky ani ceknúť, už po ceste ho učila základné slovíčka a frázy. Rýchlo sa učil a po polroku sa taliansky solídne dohovoril.
Foto: Profimedia
Podpísali ste s tímom zmluvu. Aké boli jej podmienky?
Rokovania bežali niekoľko mesiacov a v závere novembra 2008 sme podpísali zmluvu v centrále tímu v San Polo di Piave. Sagan sa stal členom Liquigasu, ale v roku 2009 ešte jazdil v Dukle Trenčín.
Dostal zatiaľ amatérsky kontrakt. Už v zime, na začiatku roka 2009, absolvoval s tímom prvé sústredenie. Zmluva mu zabezpečovala aj prvé peniaze.
V akej výške?
Dostával desať mesiacov v roku vždy po tisícke eur. Už čoskoro sme vyrokovali vyššiu sumu – tritisíc eur mesačne. Samozrejme, to bol začiatok, len drobné v porovnaní s tým, ako ho Liquigas a najmä ďalšie tímy platili neskôr.
O niekoľko sezón sa stal najlepšie plateným cyklistom na svete. Pri podpisovaní týchto zmlúv som však už nebol.
Čítajte viac Všetky oči na jedného! Frustrovaný Van Aert spoznal, aké to mal kedysi Sagan. S novinármi sa odmieta baviť
Na začiatku jeho kariéry boli v tíme Liquigasu viaceré známe mená…
Najväčšou hviezdou bol Vincenzo Nibali, členmi zoskupenia boli aj Roman Kreuziger či Ivan Basso. Sagan spočiatku ešte jazdil aj preteky na horských bicykloch. Postupne sme ho presvedčili, aby sa sústredil na cestné preteky, kde vládla najväčšia konkurencia a najlepšie podmienky.
Už vtedy hovoril, že by rád videl v tíme aj svojho brata Juraja. Ako sa presadzoval v pelotóne a pribúdali jeho víťazstvá, zvyšoval sa aj jeho vplyv a túto podmienku si presadil.
Aký bol Sagan v prvých rokoch kariéry?
Rýchlo sa vypracoval na perfektného profíka. Spolupracoval som s viacerými našimi poprednými športovcami, ale nik nebol ako on. Mal vysoké nároky na seba i na ľudí okolo. Pocítil som to aj ja, aj mechanici a ďalší ľudia. Všetko muselo byť tip-top. Ak prišiel na skok domov a mal len chvíľu čas, vyviezol som ho na Kolibu a tam jazdil.
Bol nesmierne húževnatý a cieľavedomý. A vždy chcel vyhrávať. Najhoršie bolo, keď skončil druhý alebo štvrtý. To neznášal. Chvíľu bol nahnevaný, potom nervózny, často dlho presedel v autobuse a s nikým nehovoril. Novinári na neho čakali aj viac ako hodinu. A niekedy sa nedočkali vôbec… Plne som ho chápal.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / Fotoreporter Sirotti Stefano
Netrvalo dlho a Sagan sa postavil na štart Tour de France…
Musím zdôrazniť, že v tíme ho na túto situáciu postupne pripravovali. V januári 2010 sa predstavil na prvých profesionálnych pretekoch v Austrálii, spomínam si, že tam dostal prvú prezývku – Rambo. Mal ťažký pád, ruku mu zašívali osemnástimi stehmi, ale vydržal až do cieľa.
Postupne sa predstavil na ďalších pretekoch. Ale v lete ho do tímu na Tour nezaradili, a ani o rok. Kým sa objavil v nominácii, absolvoval rôzne významné podujatia a mal na konte aj viacero triumfov.
