Taký vyjasňovací ultramaratón s biatlonom v titulnej úlohe, aký sa uskutočnil v stredu na pôde Slovenského olympijského výboru, si slovenský šport nepamätá.
Začal sa o desiatej predpoludním, skončil sa po deviatej večer, keď deduško z večerníčka už dávno pozhášal na nebi hviezdy. Rozprávku však nahradil dramatickejší žáner – neľútostná bitka právnikov o podobu zmluvy. Sestier Fialkových na jednej a Slovenského zväzu biatlonu na druhej strane. Ak sa niečo rieši jedenásť hodín, musí byť na to sakra dôvod.
Štátna reprezentácia ním určite je. A peniaze detto. Aj keď sú ukryté v sofistikovanom obale marketingových a osobnostných práv. V nich totiž ležal tlejúci uhlík možného požiaru. Nik nemôže športovkyniam vyčítať, že chcú ekonomicky čo najlepšie speňažiť svoje majstrovstvo. Kariéra je krátka, biatlon nie je tenis ani futbal.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Lenže – aj biatlonový zväz, ktorý nominuje pretekárky na vrcholné podujatia, má povinnosti voči svojim marketingovým partnerom. Ak je ním napríklad automobilka a športovec sa dohodne s inou značkou, resp. to zaňho vybaví špekulatívny manažér, nastáva nepríjemná kolízia.
Z podobného dôvodu sestry Fialkové – bez nich nemožno zostaviť ženský tím – nechceli podpísať zmluvu so zväzom o štátnej reprezentácii, za čo im disciplinárna komisia vystavila stopku. Ku cti obom stranám slúži, že kompromis napokon našli.
Otázne je, či to muselo byť päť minút po dvanástej a či sa vynaložená energia i odmena pre právnikov nedali využiť v prospech športu. Na pekné zimné rozprávky z biatlonu sme si už zvykli. Najmä Paula Fialková má na to, aby v nich mohla byť hviezdička, ba aj hviezda.