Foto: Ivan Majerský, Pravda
Vraveli ste, že k prípadnému záujmu o organizáciu majstrovstiev sveta sa vyjadríte po skončení majstrovstiev Európy. Bude sa Slovensko uchádzať o usporiadanie majstrovstiev sveta?
Na to v tomto momente neviem záväzne odpovedať, no je to otvorené. V sobotu sme mali poslednú formálne stretnutie s predstaviteľmi Medzinárodnej korčuliarskej únie. Poďakovali nám a pochválili nás za prípravu a organizáciu európskeho šampionátu. Podľa ich slov sme podujatie zvládli na jednotku, čo sa objaví aj v hodnotiacom reporte pre vedenie únie. To môže výrazne ovplyvniť rozhodovanie o našich ďalších prihláškach.
Kedy môže byť svetový šampionát reálny?
V roku 2019 bude Bratislava hostiť majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, rok-dva po nich, so šesťročným odstupom od tohto roka, prichádza do úvahy termín pre majstrovstvá sveta. Rozdiel medzi organizovaním európskeho a svetového šampionátu nie je veľký, svetový je možno o dvadsaťpäť percent náročnejší. Potvrdili sme, že európsky šampionát vieme pripraviť, spätné väzby od účastníkov boli mimoriadne pozitívne, podobne ako reakcie na bratislavské a slovenské publikum. Také žičlivé vraj predtým zažili v Kanade. Povzbudzovalo nielen svojich pretekárov, ale všetkých bez ohľadu na národnosť. Hladko fungovala športová stránka, divácka kulisa i televízne prenosy, čo je veľmi dôležité pri posudzovaní ďalších kandidatúr.
Kedy ste prežívali najťažšie chvíle? Vyskytli sa?
Najťažší bol prvý súťažný deň. V pondelok a utorok sme rozbehli tréningy, v stredu sa začal oficiálny program. To bol najnáročnejší deň – šlo sa naostro a na kamery. Zároveň v stredu prišli do hľadiska organizované skupiny, ktorým sme vyšli v ústrety: deti, študenti, dôchodcovia. V aréne sa ich prestriedalo do šesťtisíc. Stravovanie davu je vždy riziková operácia. Do toho prišiel štrajk učiteľov, nevedeli sme odhadnúť, koľko skupín príde. V ďalších dňoch sme už šli v rozbehnutej mašine.
Najpríjemnejšie prekvapenie?
Určite diváci. Keď Francúz Florent Amodio končil voľnú jazdu a ďakoval publiku – v Bratislave absolvoval posledné súťažné vystúpenie v kariére – akurát som vstúpil som na tribúnu a ostal som stáť v meravom úžase. Diváci mu aplaudovali ováciami postojačky, burácal silný potlesk – a Florent kľačal na kolenách. Také niečo som ešte na kraskorčuľovaní nezažil. To bol vôbec najsilnejší moment, z tribún sálala úžasná energia.
Foto: Reuters, David W Cerny
Skončil šampionát vo finančnom pluse?
Potrebujeme ešte pár dní, možno týždňov, aby sme všetky rozpočty sfinalizovali. Príjem zo vstupeniek bude nad očakávanie, cez víkend bol šampionát vypredaný a aj predchádzajúce dni šli celkom dobre. Predpokladám, že ziskový by mal byť. Niektoré veci sme pre istotu predimenzovali, pri nich sme mohli niečo ušetriť. To sú drobnosti, ktoré inak ako skúsenosťou nezískame. Pätnásťročný odstup od predchádzajúceho šampionátu, ktorý sme organizovali, je príliš dlhý, veľa sa aj v krasokorčuliarskom know-how zmenilo. Analyzujeme, čo sme mohli spraviť efektívnejšie, lepšie. Nijakú chybu na Medzinárodná korčuliarska únia nevyčítala.
Ani fľaky na ľadovej ploche?
(s hlbokým nádychom) Položili ste otázku, ktorú som si týždeň nepúšťal do hlavy. Keď som prvý raz videl po úprave ľadovú plochu, tak som si myslel, že je koniec, že všetka snaha, ktorú sme vynaložili aj s množstvom tristo-štyristo ľudí, dobrovoľníkov nevynímajúc – a pracovali fantasticky – vyznela márne. Ľad bol zlyhaním absolútne mimo našu kontrolu. Druhý raz dám ľad chrániť ochrankou, pokúsime sa získať ľadovú plochu skôr. Najväčší problém bol v tom, že keď chybu spôsobila tretia strana, nemali sme už dostatok času na jej odstránenie. Deň pred naším nástupom sa ešte hral zápas Kontinentálnej hokejovej ligy. Nemali sme nijakú časovú rezervu na prípadnú opravu, ak sa niečo vyskytne.
Ako na to reagovali kompetentní z Medzinárodnej korčuliarskej únie?
Vedeli o fľakoch od začiatku. Nevyčítali nám nič, považovali ich za estetický defekt, bol pre nich irelevantný. Viac sa naň pýtali diváci a pracovníci televízií.
Ak bude šampionát ziskový, ako rozdelíte financie?
Bude to príjem pre krasokorčuliarsky zväz. Využijeme ho na rozvoj talentovanej mládeže, podporu reprezentácie, organizovanie tréningových kempov s pozvaním skúsenejších trénerov. Je známe, že slovenskí reprezentanti pôsobia a trénujú v zahraničí. Ak získame zdroje, pokúsime sa utvoriť podmienky, aby naše nádeje a talenty nemuseli utekať do zahraničia. Je to náročná úloha, ale inak to nejde. Nemáme dostatok zimných štadiónov ani pre hokej, ktorý je naším primárnym konkurentom. Chýbajú i tréneri a stredný personál. Nevieme ľudí primerane zaplatiť. Aj krasokorčuľovanie je postavené na dobrovoľníckej základni, na entuziazme rodičov a oduševnených trénerov, ktorí doň investujú veľa peňazí a času. Občas sa nejaký výsledok dostaví. Tanečníci obhájili ôsme miesto, čo je v dnešnej európskej konkurencii pekné. Nicole to úplne nevyšlo, no verím, že na majstrovstvách sveta v Bostone predvedie to, na čo má.
Polepší si krasokorčuľovanie po prijatí nového zákona o športe?
Veríme, že nový zákon nám pomôže, dotácie by mali byť mierne navýšené. Vlani dostalo krasokorčuľovanie od štátu stoosemdesiat tísíc eur. Na prípravu šampionátu prispelo rezortné ministerstvo, záujem prejavili aj niektoré verejné inštitúcie. Sme vďační za každú podporu. Financovanie bolo viaczložkové, našli sme aj lokálnych partnerov. Začínajú sa hlásiť aj ďalší potenciálni partneri. Vidia, že máme produkt, ktorý má trh. Jedným zo zámerov bolo ukázať, že krasokorčuľovanie na Slovensku žije a rozvíja sa, nemusí spomínať len na úspešnú históriu. Z roka na rok máme viac detí, základňa rastie. Verím, že v priebehu niekoľkých rokov vychováme špičkových pretekárov, ktorí možno siahnu aj na medaily.
V ktorých kategóriách?
Pokúsime sa oživiť tradíciu športových dvojíc, seniorskú sme na šampionáte nemali. V Európe je medzi nimi najmenšia konkurencia. Rozbiehame rozvojové programy, prvé pokusy registrujeme v Trnave a Žiline.
Mali ľudia zo slovenských klubov možnosť vidieť európsky šampionát?
Na začiatku sme si povedali, že umožníme čo najširšej krasokorčuliarskej rodine, aby videla šampionát naživo, aby adepti krasokorčuľovania mali možnosť inšpirovať sa od súčasných hviezd. Na súťažné dni sme vyčlenili jeden veľký sektor pre krasokorčuliarske kluby – je ich tridsaťštyri. Ich zástupcovia prišli z celého Slovenska – malí aj veľkí, deti i tréneri.
Ste optimista, že po organizačne a spoločensky úspešnom šampionáte sa na Slovensku zdvihne záujem o krasokorčuľovanie?
Som o tom absolútne presvedčený. Verím, že aj vďaka tomu, že veľa ľudí videlo šampionát na vlastné oči, nábor malých detí vo veku päť šesť rokov pôjde hore.