V pochodni pri štvrtkovom odlete z kozmodrómu Bajkonur však z bezpečnostných dôvodov nebude oheň horieť. Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ju so sebou vezmú Rus Michail Ťurin, Američan Rick Mastracchio a Japonec Koiči Wakata. Posádka lode Sojuz TMA-11 M, ktorá bude vyzdobená logami ZOH 2014, sa vo vesmíre spojí s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS), ktorej súčasní obyvatelia Sergej Riazanskij a Oleg Kotov v sobotu zoberú pochodeň do otvoreného vesmíru.
„Také niečo nikto predtým neurobil. Vstup dvoch ruských kozmonautov s pochodňou pre ZOH 2014 do voľného vesmíru bude veľkou historickou premiérou,“ vyhlásil prezident organizačného výboru Dmitrij Černyšenko.
Pochodeň by mala stráviť vo vesmíre päť dní. Oheň v nej v rakete ani na ISS nemôže horieť, keďže by spotreboval veľa kyslíka, čo by mohlo ohroziť posádku. Pochodeň pre olympijské hry už raz bola vo vesmíre, ale Američania pred Atlantou 1996 ju nevyniesli do otvoreného priestoru a nechali ju len na palube raketoplánu Atlantis. Podľa Kotova chcú kozmonauti vo vesmírnom priestore urobiť so symbolom zimných olympijských hier niekoľko záberov a videí a dúfajú, že to stihnú počas preletu stanice ponad Rusko.
V Soči zapália olympijský oheň 7. februára 2014. Dovtedy prejde zapálená pochodeň všetkými 83 regiónmi rozlohou najväčšieho štátu na svete. Neskôr štafeta s ohňom navštívi aj extrémne ruské regióny ako polostrov Čukotka na Ďalekom východe, ohnisko etnických nepokojov na Severnom Kaukaze či Kaliningrad v európskej časti Ruska.
Olympijský plameň zažije aj prírodné extrémy. Na jadrovom ľadoborci sa už plavil k severnému pólu, potopí sa aj do najhlbšieho sladkovodného jazera na svete Bajkalu a vystúpi aj do výšky 5642 m, kde sa týči najvyšší európsky vrch – majestátny Elbrus na Kaukaze. Jeden kilometer z celkovo 65-tisíc potiahne oheň jelení záprah na saniach.