Ako vzorec v praxi funguje?
Futbal má garantovaných 17 percent, čo je ročne asi 12 miliónov eur, hokej 8–9 miliónov, tenis 4,5 milióna… Vo vzorci sa zohľadňuje počet športovcov do 23 rokov, popularita športu, domáci a medzinárodný záujem, úspešnosť. Posledné kritérium nemá silnú váhu.
Ale Saganove úspechy výrazne zdvihli dotácie cyklistom…
To sa s obľubou tvrdí. Ale jeden športovec, aj keď majster sveta, neurobí výraznejší nárast. Výsledky viacerých športov sú slabé alebo žiadne, ale zväzy stále berú rovnaké peniaze. Po určitom období by sa to malo prehodnotiť.
Kritériá sú zvláštne, nie je to transparentné, hoci tvorcovia vzorca budú oponovať, podľa nich je to automat na peniaze. Vzorcu rozumie možno päť ľudí na Slovensku. Každý by mal vedieť vypočítať si svoj podiel.
Čítajte aj Ďalší boj o dúhový dres. Sagana chce zdolať aj najlepší kamarát
Ako sa rozdeľovali peniaze predtým?
Vzorec na rozdelenie peňazí zväzom sme nastavili už v roku 2001. Zohľadňoval, či je šport olympijský, alebo nie, koľko má registrovaných športovcov a aké má výsledky na medzinárodnej scéne. To všetko sme počítali a najviac sa brala do úvahy úspešnosť, bolo to až 80 percent. Ale tento vzorec nebol v zákone. Lobisti si na ministerstve podávali kľučku a usilovali sa vybaviť si ďalšie peniaze.
Môže malé Slovensko podporovať všetky športy?
Urobiť výber by bola jedna z možností. Ak by si niekto trúfol zobrať na seba takú zodpovednosť a aj to obhájiť. Viackrát som si prerátal príspevky, ktoré dostávajú zväzy. To je 80 percent všetkých peňazí, ktoré šport dostane.
A 80 percent z nich ide prvým dvadsiatim zväzom. Ide o sumu asi 50 miliónov. Ďalších 55 až 60 zväzov si musí rozdeliť ten zvyšok, čo je zhruba 10 miliónov. Menšie zväzy si pripíšu na účet zvyčajne aj tak len symbolické sumy.
Slovenský šport trápia aj iné problémy. Ktorý považujete za najväčší?
Zanedbali sme vzdelávanie. Najmä trénerov, ale aj rozhodcov či iných pracovníkov, ktorí v športe pôsobia. Kedysi bolo na oveľa vyššej úrovni a v športe sa angažovalo podstatne viac odborne pripravených ľudí. V útvaroch talentovanej mládeže či v tréningových strediskách mládeže sme sa lepšie a komplexnejšie starali o budúcich reprezentantov. Venovali sa im zväčša kvalitní tréneri.
Čítajte aj MS v cyklistike: Talentovaný Slovák bol blízko k najlepšej desiatke
Teraz to neplatí?
Napríklad v cyklistike máme centrá talentovanej mládeže, v nich je viac ako sto pretekárov. Prekvapuje ma, že nik z nich výkonnostne výraznejšie nevyskočí. Možno sa objavilo zopár talentov, Svrček či Štoček, ale tí mali šťastie, že v mladom veku odišli do zahraničia. A je ešte otázne, či z nich časom niečo bude.
Peniaze, ktoré do mládeže investujeme, efekt neprinášajú. Tvrdím, že nejde o využité, ale o minuté peniaze. Je to problém aj v iných športoch, nielen v cyklistike. Obávam sa, že máme nedostatok fundovaných ľudí. V kluboch nemajú prostriedky, aby ich zaplatili. Maďari to vyriešili.
Ako?
Najlepší mládežnícki tréneri berú tritisíc eur mesačne. Je ich asi tisíc. Neodchádzajú do zahraničia a makajú doma s mládežou. U nás robí v kluboch trénera často ten, kto si myslí, že to vie. Bez dostatočnej odbornej prípravy.
Kluby by mali byť základným kameňom. Nemajú však dostatok financií, na ich chode sa vo veľkej miere podieľajú rodičia. S deťmi musia robiť najlepší, najvzdelanejší tréneri. Lebo tam sa urobí najviac neplechy.
Čo by sa malo ešte zmeniť?
Veľké resty máme v infraštruktúre, v budovaní športovísk. Úlohou v ďalšom období bude premyslieť, čo podporiť v rámci investičnej výstavby. Za tridsať rokov sme nepostavili jedinú plaváreň s 50-metrovým olympijským bazénom. Okrem toho, čo zvládol súkromný investor v Šamoríne.
Chýbajú nám športové haly, nevieme roky dokončiť Národné biatlonové centrum a podobne. V tejto oblasti mi stále chýba lepšia spolupráca medzi štátom a samosprávami.