V porovnaní s priamymi konkurentmi – prvým Alexandrom Slafkovským a štvrtým Michalom Martikánom – je na tom v internej kvalifikácii najhoršie. I tak však označil svoj výsledok za malý zázrak. „Veď pred semifinále som si hovoril, že štartu asi ani nebudem schopný,“ naznačil strieborný medailista z Ria 2016.
Priestor medzi semifinále a finále na pretekoch v Markkleebergu ste trávili inak ako obvykle. Čo sa vám stalo?
Tri, štyri týždne mám problém s krížami. Bolo súťažné obdobie, nemal som čas sa doliečiť. Ani jeden tréning v ostatnom mesiaci som nemal bez bolesti. Kvalifikáciu v Markkleebergu som zvládol, ale kríže ma rozboleli. Musel som si vziať tabletky proti bolesti, tri hodiny som cvičil uvoľňovacie cviky.
Nemali ste v hlave aj čierne myšlienky, že na semifinále nenastúpite?
Hovoril som si, že štartu asi ani nebudem schopný. Našťastie som sa do desiatky dostal, hoci to dosť bolelo. Mal som šťastie, podarilo sa mi postúpiť po priemernej jazde. Koncentrácia však bola zlá. Myslel som len na to, aby som neurobil zlý pohyb. Súťaženie ma zaujímalo omnoho menej.
Je teda piate miesto v Markkleebergu úspechom?
Jednoznačne. Nezvyknem byť spokojný s piatym miestom. Je to také umiestnenie, že ideš dobre, ale urobil si dve, tri chyby. Som však šťastný. Pri mojom zdravotnom stave to bol zázrak. V internej slovenskej kvalifikácii na olympiádu strácam dva body, ideme ďalej.
Po predposledných pretekoch Svetového pohára ste si želali, aby sa vám za 1–2 dni polepšilo. Podarilo sa?
Nie je to stopercentné, ale zlepšilo sa to. Nie je tam žiadna bolesť, čo je dobrý signál.
Ukazuje sa, že to bude veľká tlačenica a bitka o jedinú miestenku. Čo bude pre vás kľúčom k druhej olympiáde?
Veľmi to neriešim, idem postupne. Nemyslím si, že niekto z nás má výhodu. Sme všetci veľmi vyrovnaní. Určite to bude nabité. Aj teraz cez víkend v Prahe. Mne sa tam jazdí dobre. Všetky štyri podujatia, na ktorých bojujeme o body do internej kvalifikácie, majú inú vodu. Najbližšie v Prahe je taká, kde môžem viac uhýbať. Mám to rád.
Na každé preteky idete s tým, že chcete vyhrať. Praha zrejme nebude výnimkou, však?
Jasné. Pri olympijskej kvalifikácii sa bude rozhodovať na medailových pozíciach. Kvalifikáciu už budú mať aj Briti, Česi sú doma veľmi silní. Bude to náročné.
Ako vnímate na štarte fakt, že musíte zdolať svojich kolegov z hliadok 3×C1, aby ste sa dostali na olympiádu?
Vôbec neriešim, či idem proti chalanom. Každý ide sám za seba, hliadky sú výnimka. Bojujeme s časom a vodou. Tá nebýva vždy rovnaká. Nie je to tenis, keď si to proti sebe rozdáme na kurte za rovnakých podmienok. Len zídeme dole vodou a v cieli si pozrieme výsledky.
Považujete systém kvalifikácie – na OH pôjdu len najlepší jednotlivci zo všetkých krajín – za nespravodlivý?
Je to trochu neférové. Môže sa stať, že z najlepšej desiatky sa do Tokia nedostane polovica či väčšina. Napríklad úradujúci majster sveta Nemec Franz Anton zrejme tiež nepôjde. Pravidlá sú tak dlhodobo nastavené, meniť sa to podľa mňa nebude. Musíme sa o to jedno miesto pobiť my, Česi, Nemci, Francúzi…