„Z môjho, ale aj slovenského pohľadu bol šampionát veľmi úspešný,“ vraví novopečený majster sveta v K1 do 23 rokov, ktorý už o pár dní odletí do dejiska olympiády.
Aké pocity prežívate?
Som veľmi šťastný. Bol to môj prvý šampionát v tejto vekovej kategórii, na ktorom som chcel zbierať skúsenosti. Vôbec som nepočítal s tým, že to takto dopadne.
V kvalifikácií ste skončili až v tretej desiatke. Bolo cieľom postúpiť a šetriť sily?
Áno. Na začiatku som šiel na istotu, chcel som sa vyvarovať väčších chýb a šetriť sa na dolnú časť trate. Trochu sa zdvihla voda, no nakoniec aj 22. miesto stačilo na postup z prvej jazdy.
Išli ste v semifinále už viac do rizika?
Trať bola technickejšia, mám rád, keď musíme viac točiť. Išlo sa mi dobre, nechcel som riskovať. Po príchode do cieľa som tušil, že čas 82,86 s bude stačiť na postup.
Vo finále neštartoval Čech Jiří Prskavec. Čo sa mu prihodilo?
To bolo pre mňa najväčšie prekvapenie. Predviedol výbornú jazdu, no v posledných piatich bránkach ju pokazil a skončil až na 25. priečke. Vo finále tak bolo o jedného, možno práve o najväčšieho favorita, menej.
Čas pod 79,55 s bol bez trestných sekúnd, mali ste viac ako trojsekundový náskok pred strieborným Talianom Ivaldim. Bola to ideálna jazda?
Nedá sa povedať, že by bola bez chýb. Stále sa nejaké vyskytli, ale neboli veľké a vďaka tomu som šiel tak rýchlo.
Časy hovoria o tom, že sa vám v Krakove jazdilo dobre. Je to tak?
Práveže ani veľmi nie. Prišli sme tam neskôr ako ostatní. Absolvoval som len tri tréningy a šiel som na hneď na preteky. Jazdilo sa mi dosť zle, pretože som tam testoval novú olympijskú loď.
Ako sa vám v nej súťažilo?
Nebolo to dobré, zvykal som si na ňu veľmi pomaly. Nešlo mi to. Nedúfal som, že by som mohol postúpiť z kvalifikácie a nieto ešte vystúpiť na najvyšší stupienok…
Novú loď ste pokrstili naozaj parádne. Ceníte si víťazstvo o to viac, že ste bojovali aj s ňou?
Loď, ktorú som mal predtým, bola fantastická. Víťazstvo ma veľmi potešilo, pretože som mal po prvých tréningoch pochybnosti, či na nej pôjdem v Riu. Vo finále sa mi však išlo dobre, takže možno ešte nemá spočítané svoje dni. (smiech)
Tretí skončil Andrej Málek. Bola radosť o to väčšia?
Určite, dokonca som si stihol pozrieť jeho jazdu aj z brehu a chvíľu som utekal popri trati a povzbudzoval ho. Škoda toho ťuku, ktorý mal, ten ho pripravil o striebro. Keď som sa chystal na štart, bolo jasné, že má medailu. Sme kamaráti, prajem mu to.
Spolu s ním a Richardom Macúšom ste v hliadke 3×K1 získali striebro. Čo chýbalo k zlatu?
Za Nemeckom sme zaostali len o 79 stotín, čo je v hliadkoch málo. Do cieľa sme prišli s tým, že vedieme. Rozhodcovia nám však dodatočne prisúdili jeden ťuk a klesli sme na druhé miesto. Predviedli sme peknú jazdu, s ktorou môžeme byť spokojní.
Ako hodnotíte celé majstrovstvá sveta?
Z môjho, ale aj slovenského pohľadu bol šampionát veľmi úspešný. Atmosféra aj organizácia boli na vysokej úrovni.
Pôjdete vďaka tomu do Ria dobre naladený?
Určite, lepšie to snáď ani nešlo. Verím, že si formu udržím až do olympiády.
Do Ria odlietate v nedeľu. Aký program vás ešte čaká?
Doma v Liptovskom Mikuláši mám ešte niekoľko tréningov a v Riu to už bude iba také ladenie.