Vzápätí sa srdečne vyobjímali a v prítomnosti pár zástupcov slovenských médií v debate priblížili – úsmevne i vtipne – najzaujímavejšie chvíle ich úspešnej spolupráce. Čo naznačil jeden, doplnil druhý – a skompletizovali mozaiku spomienok na rôzne situácie.
Napríklad na skúšanie trojitého rittbergera.
„Ten skok som nemal rád, bol posledný z trojitých, ktoré som ovládal.“ „Vieš, kde si ho skočil prvý raz a ako?“ – opáčila trénerka. Jozef reagoval okamžite: „V USA. Tam som videl, že ho skáču dievčatá, to ma zdravo nahnevalo. Viem, že po prvom pokuse som dopadol na – brucho. Do smiechu mi vtedy nebolo.“
„Mne áno,“ kontrovala Búřilová – a aj vysvetlila, prečo. „Jozef zvykol skoky ustáť, nepadal, preto ma pristátie na bruchu prekvapilo.“
Z čoho mala zasa poriadne nervy trénerka a jej zverenec si ťažkú hlavu nerobil, bolo jeho zranené koleno.
„Po olympijskom sľube pred odchodom do Sarajeva mi nenútene hovorí – teta, mám problém. Opäť opuchlo. Zo starostí o jeho kolena som šedivela. Nebyť lekára Jozefa Mračnu, neviem, neviem. Zakázal nám koleno zaťažovať, a tak sme v Sarajeve spočiatku len behali okolo haly. Súperov sme možno aj zmiatli, mysleli si, že ide o tréningovú novinku.“ A to sa už zasmiali obaja.
„Po troch operáciách som už nemal chuť pokračovať v amatérskej kariére. Rok a pol som si oddýchol – a pokračoval u profesionálov. Vlastne až doteraz, ale opäť ma trápi koleno. To zlé je zdravé, to dobré je nanič,“ podotkne. S dôvetkom, že už uvažuje o zavŕšení kariéry. „V Prahe ma už diváci určite neuvidia,“ dodal.
Stretnutie dvojnásobného európskeho šampióna, bronzového medailistu zo zimnej olympiády 1984 a jeho trénerky zorganizovali bratislavskí organizátori nadchádzajúcich ME v krasokorčuľovaní 2016 (27. 1.-31. 1.). Jozef hosťuje v predstaveniach rozprávkovej ľadovej šou No počkaj, zajac!, a tak šéf organizačného výboru ME Martin Letenay využil príležitosť a prišiel ho do Tipsport arény pozvať ako čestného hosťa na krasokorčuliarsky sviatok do Bratislavy.
Čo tak ukončiť kariéru Sabovčíka v jeho rodisku na exhibícii 31. januára?
Jozef pri dátume ihneď vedel, koľko bije: „To bude na deň presne tridsať rokov od mojej svetovej premiéry štvoritého skoku,“ zdôrazní. Definitíva ešte nepadla, no 52-ročný Bratislavčan žijúci v americkom Utahu, kde trénuje deti a vo voľných chvíľach stolárči a varí pivo, naznačil, že ak to bude čo len trochu možné, veľmi rád príde.