Po necelých štyroch mesiacoch dodali členovia štvorkajaka Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr, Tibor Linka na majstrovstvách sveta v rýchlostnej kanoistike v Miláne štyrom olympijským miestenkám do Ria zlatý punc. „Som nesmierne rád, že som na majstrovstvách sveta konečne získal už aj zlato v káštvorke. V kútiku duše som v to aj veril, najmä po sústredení v Szolnoku. Pred finále sme si povedali, že ak nám vyjde štart a súperi neujdú na prvých 250 metroch, tak to vieme potiahnuť až k titulu,“ hovorí Juraj Tarr.
Netajili ste, že máte vysoké ambície. Titul ste však nespomínali…
V piatok som hovoril, že v kádvojke skončíme tretí alebo štvrtí. Vyšlo to. Nechcel som znova povedať dve miesta, aby to opäť nebolo to horšie z nich. Tak som bol radšej ticho. Veril som nám. Za úspech vďačíme aj nášmu kamarátovi z komárňanskej lodenice Štefanovi Viszlayovi. Presvedčil nás, aby sme to na Svetovom pohári v Duisburgu skúsili s mladými chalanmi. Vyšlo to a vyhrali sme aj kvalifikáč. Stále mi opakoval, že to dobre dopadne.
Aké boli vaše prvé slová v cieli?
Lomcovali mnou emócie. Hneď som sa chcel otočiť a objať Tibora, ale zasekla sa mi noha do priečky, tak som mu len kričal, že získal zlato hneď na prvých majstrovstvách sveta. Veľmi som im to s Denisom doprial. Denis sa po rozjazde priznal, že bol nervózny. Pred štartom finále som mu hovoril, aby si nepripúšťal pozíciu favorita a myslel len na to, že si ideme za svojím cieľom.
Museli ste si zvykať na veľký vekový odstup?
Vôbec mi nevadí, že som od Denisa s Tiborom o šestnásť rokov starší. Mladíci nás s Erikom rešpektujú, čo teší. Nie je to totiž v dnešnej dobe samozrejmosť. Nikdy nevymýšľajú, nešpekulujú. Dostali šancu a chopili sa jej najlepšie, ako sa dalo. Ich dravosť nás ženie vpred. Vlani sme s Erikom trénovali v Szolnoku s Maďarmi. Tento rok nás už po dvoch minuloročných tituloch majstrov sveta nechceli. Našťastie, štyria sme sa vedeli naháňať, aj keď mal niekto z náš horší deň.
Máte v lodi hlavné slovo?
Každý z nás si povie svoj názor. Potom to dáme dokopy, aby sme našli ideálny prienik. Nie vždy predsa musí byť najlepšie to, čo poviem ja alebo Erik. Chalani ma rešpektujú, ale s Tibim sa zároveň dosť doťahujeme. Je vyšší, tak na neho pozerám hore a uťahujem si z neho. Radšej však z bezpečnej vzdialenosti, aby ma nechytil pod krk (smiech). Vládne medzi nami prajná atmosféra. Od začiatku sa na vode zabávame.
Ste majstri sveta a v Riu na vás bude veľký tlak. Zvládnete ho?
Je to veľký záväzok, ale keď všetko podriadime nášmu cieľu, vystupňujeme prípravu a budeme najmä zdraví, tak žiaden problém nevidím. Ak nezískame zlato, ale nejakú inú medailu, aj to bude pre Slovensko veľký úspech. Chcem vyzdvihnúť, čo sme dokázali v Miláne. Patríme medzi najmenšie kanoistické krajiny, ale mali sme finalistu na tisícke v K1, K2 aj K4. To sa podarilo len nám a Bielorusom. Ani Nemci a Maďari to nezvládli.
Ako dlho budete zlato oslavovať?
Rád oslavujem, ale čím som starší, tým je to na druhý deň horšie. Cez víkend má náš kamarát – bývalý kajakár svadbu, možno to rozbehneme tam. Navyše o dva týždne sa ešte chystáme na predolympijskú regatu do Ria. Nemôžeme tam ísť ako trosky len na výlet. I v Riu chceme niečo dokázať. Teším sa tam, lebo v Riu očakávam veľmi peknú olympiádu. Brazílčania sú síce lajdáci, ale všetko pripravia pestro. Verím im.
Sezóna sa pomaly končí. Na čo sa najviac tešíte?
Na oddych a najmä na hokej. Chalani už chodia hrávať a mňa to veľmi láka. Neviem sa dočkať. Vo štvrtok sa chcem ísť pozrieť aj na exhibičný zápas v Trenčíne. Okrem toho určite vyrazím s rodinou niekam na výlet – možno do Benátok. A teším sa aj do kúpeľov.
V Miláne potešili kajakári. Päť miesteniek je akurát
Túžili po siedmich či ôsmich olympijských miestenkách, no berú aj päť. „Je to reálny obraz. Musíme byť vďační aj za toto číslo. Azda k nemu o rok ešte jednu či dve miestenky pridáme. Reprezentačný tím máme kvalitný a najmä v ženských kategóriách nám Rio ušlo o desatinky sekundy. Verím, že sa z toho dievčatá otrasú a ešte naberú silu na rok tvrdej práce,“ tvrdí po skončení MS v Miláne športový riaditeľ Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky Filip Petrla, ktorý je zároveň trénerom Ivany Kmeťovej a Martiny Kohlovej.
O päť miest do Ria sa postarali kajakári Erik Vlček, Juraj Tarr, Denis Myšák, Tibor Linka a Peter Gelle. Prví dvaja uspeli nielen v najprestížnejšej káštvorke, ale aj v K2 1000, kde obsadili štvrtú priečku. Singlistovi Gellemu stačila na postup do Ria aj ôsma pozícia vo finále K1. Zlatým klincom slovenského vystúpenia v Miláne bola spanilá jazda štvorkajaka systémom štart – cieľ za najcennejšou medailou. „Vnímame to ako veľký návrat našej káštvorky na miesta, ktoré nám v minulosti patrili. Prišlo to na najnáročnejšom šampionáte rok pred olympiádou. Veríme, že to zase nejaký rok potrvá, čo sa budú držať na výslní. Erik s Ďurom sú už starší, ale ešte to iste nejaký čas potiahnu. Keď zavesia pádla na kliniec, tak šikovných mladých chalanov nejako vhodne doplníme. Okrem Tibora s Denisom sú stále v hre aj chalani z K4 Krajčovič, Michálek, Jakubík, Demin. Patria k svetovej špičke, len mali tento rok tréningovú a zdravotnú krízu. Keď budú mať dobrú prípravu a budú zdraví, tak sa zase vrátia do svojho optimálneho stavu a budú bojovať o najvyššie méty na svetových podujatiach. Uvidíme, v akých disciplínach. V kajakárskych disciplínach si teraz môžeme vyberať. Patríme tam medzi svetové veľmoci. Horšie je to medzi ženami a kanoistami, kde je za našimi najlepšími výrazný odstup,“ vysvetľuje Petrla.
Definitívu o zložení štvorkajka aj dvojkajaka pre Rio ešte nechcel potvrdiť, no naznačil, že zväz by úspešné posádky nerád menil.
„Vždy sa môže niečo nepredvídané stať, preto musíme mať pripravených aj kvalitných náhradníkov. No chalanom, ktorí zajazdili úžasný výsledok v káštvorke sa pokúsime prípravu čo najviac uľahčiť, aby sme s nimi mohli počítať na olympiádu. Len v krajnom prípade si viem predstaviť, že by sme rozmýšľali o inej káštvorke alebo niekoho vymenili,“ naznačil.
Gelle uspel v K1 1000 m, kde vládne najväčšia konkurencia. Ôsme miesto sa mu však stále máli a rád by si o rok polepšil. „Pri ideálnej konštelácii je možné všetko. Ešte sa môžem zlepšovať, aby som mal stabilnejšiu výkonnosť. Cítim sa lepšie a silnejší ako v roku 2011, keď sme s Erikom Vlčekom vyhrali K2 1000 a rok predtým som bol druhý v singli na päťsto metrov. Odvtedy som sa už naučil jazdiť kilometer, som vypretekaný a viem na dôležité podujatia správne pripraviť. Verím, že o rok bude môj odstup od najlepších opäť o čosi nižší,“ hovorí Gelle.
Petrla priznáva, že pred Milánom dúfali vo viac medailí. Najväčšie nádeje sa okrem štvorkajaka a K2 1000 vkladali do Kmeťovej s Kohlovou v K2 200 či Rusnáka v C1 5000. „Pozitívny výsledok dosiahli ešte Krajčovič s Jakubíkom v K2 500, keď postúpili do finále. Ostatní nijako extra neprekvapili. Skôr podali svoj štandardný výkon. Na extra náročnom šampionáte si to na úspech žiadalo čosi navyše,“ poznamenal Petrla.