Zuzana Rehák Štefečeková v utorok odletela do Spojených arabských emirátov, kde sa v sobotu na pretekoch Svetového pohára pokúsi vybojovať miestenku na olympijské hry 2016 do Ria de Janeiro.
„Fyzicky aj strelecky som pripravená dobre. Je to len o hlave,“ tvrdí dvojnásobná strieborná olympijská medailistka v športovej streľbe.
Strelnica v Al Aine vám vyhovuje?
Celkom sa mi páči. V ostatných rokoch tam strieľame vcelku často. Po olympiáde v Londýne bolo v Al Aine finále Svetového pohára a odvtedy sme tam ešte raz boli. Je to určite lepšie, ako keď musíme ísť až do Číny.
Celkovo sa v tejto sezóne veľa nalietate. Ako to zvládate?
Boli sme na to pripravení. Našťastie, Acapulco bolo hneď na začiatku roka, takže to najťažšie už máme za sebou. Dúfam, že nielen vzdialenosťou a náročnosťou letu, ale aj výsledkovo. Šesť hodín do Al Ainu je oproti dvanástim do Acapulca úplne v pohode (smiech). V Al Aine som bola už aj v januári. Z reálnych streleckých destinácií mi chýba len ďaleká Ázia. Tam však našťastie tento rok nemusíme.
Pred prvým podujatím Svetového pohára v Mexiku ste mali trošku obavy, aby sa vám tam nestratili zbrane. Ako to dopadlo?
So zbraňami nakoniec problémy neboli – prišli tam aj naspäť. Počas výjazdu však boli starosti najmä s dopravou. Už je to za nami. Museli sme tam ísť, nemala som na výber. Bohužiaľ, miestenku som nezískala. Takže musím bojovať ďalej.
Myslíte teraz pred každými pretekmi na olympijskú miestenku?
Všetci odo mňa očakávajú, kedy ju už získam. A ja tiež. Cítim tlak. Snažím sa s ním nejako bojovať. V Mexiku som úspešná nebola, ale verím, že v Al Aine to už bude lepšie. Mám pred každou súťažou rešpekt. To, že mi to v ostatných rokoch vychádzalo, totiž neznamená, že sa mi bude dariť aj tento rok. No môžem povedať, že robíme všetko preto, aby som bola v streleckej forme i pohode. Je to však v božích rukách.
V zime ste trochu zmenili prípravu a pracovali aj v posilňovni. Pomohlo vám to?
Bolo to najmä pre môj vlastný komfort, aby som sa lepšie cítila. Pomohlo to. Aj technicky sa cítim v pohode, je to už len o hlave. Pri práci so zbraňou cítim, že ruky sú na tom lepšie než v predošlých rokoch. Som menej unavená a telo celkovo funguje lepšie.
Ktoré podujatie je pre vás tento rok vrcholom sezóny?
Vrcholom je jednoznačne získanie miestenky. Na ktorom podujatí sa mi to podarí, na tom nezáleží. Okrem pretekov Svetového pohára nás tento rok čakajú majstrovstvá Európy, Európske hry v Baku aj majstrovstvá sveta.
Čo očakávate od prvých Európskych hier?
Som veľmi zvedavá, ako to tam bude vyzerať. Viem, že to bude podobné olympijským hrám. V Baku nechýba dedina pre športovcov. Čakám, že to bude také, ako keď sa niečo organizuje po prvý raz – neisté. Zároveň som však postrehla, že Azerbajdžanci si zakladajú na reklame celého podujatia. Strelnicu v Baku som ešte nevidela, ale tá v Gabale je na veľmi vysokej úrovni. Pre nás strelcov je dôležité aj to, že si v Baku môžeme vystrieľať olympiádu.
Vlaňajšie Vianoce ste strávili v Ugande. Aké to bolo?
Hodnotím to ako veľmi pozitívnu skúsenosť. Bolo tam super. Najprv sme trošku zamakali pri dokončovaní novej školy pre deti z ulice. Potom sme strávili veľmi príjemný vianočný čas s deťmi. Dva či tri intenzívne dni.
Masírujete ešte?
Už masírujem len známych ako hobby. Nedalo sa všetko stíhať a keď som do toho musela vrážať čas, robotu aj peniaze, nechala som to. Viac-menej sa teraz venujem iba streľbe, aby som získala miestenku.
V rámci pôstu ste sa rozhodli vzdať aj aktivít na sociálnej sieti Facebook. Nechýba vám táto forma spojenia s priateľmi a blízkymi?
Z tých vecí, ktoré som sa rozhodla obmedziť, mi Facebook chýba najmenej. Sem-tam sú však momenty, že ležím v posteli a neviem, čo si na telefóne otvoriť, lebo maily som si už pozrela šesťkrát. Okrem Facebooku som sa na štyridsať dní vzdala aj alkoholu, chleba, cestovín, pizze a všetkého, čo je z múky. Stravujem sa trošku zdravšie, ale na rozlúčku so Slovenskom som si v utorok kúpila tresku. (smiech)